Všetko to čakanie...a všetok ten zabitý čas tým,že sme si nepovedali naše spoločné tajomstvá..naše spoločné túžby...
A zbytočne stratený čas kreslením nezmyselných čiar...
A neak dodnes neviem pochopiť ako to mohlo zájsť až tak ďaleko..kedy sme obaja zistili,čo je vlastne potrebné na to aby sme skoncovali..s tou večnou samotou...
Prečo stojíme,keď obaja chceme padnúť...
Prečo,načo vlastne čakáme,keď si chceme zavolať...
Prečo sa tak obávame toho,čo by sme snáď mohli nájsť...
Oh,povedz mi prečo nemôžme túto noc len tak nechať ísť...
Už žiadne skrývanie žiadne prekvapenie...už žiadne zbytočné čakanie v tých stenách premarneného sna..
A neviem prečo sa tak bojíš priblížiť ku mne..keď obaja vieme,že slová sú už zbytočné...
Prečo stojíme,keď obaja chceme padnúť..
Načo vlastne čakáme,keď si chceme zavolať...
Prečo sa tak obávame toho,čo môžme spolu prežiť..
Prečo sa stále tvárime,že to do čoho sme sa zamotali není láska...
Strácame kontrolu,ale stále sa však držíme pevne spolu...
Oh,prečo musíme všetko tak komplikovať... |