Prší, kdesi prší,
z neba prší, čudný dážď,
keď padá, kto ho zbadá,
v strachu hľadá, kde má plášť,
dážď nemý, more spení,
živé zmení, v biely prach,
všetko schladne, dúha spadne,
keď si sadne, na tvoj prach,
planou vodou len tak, ktosi nadájal mrak,
a ten oblieta Zem, možno zablúdil sem,
kto ho vie.
Zem má byť oáza, na vesmírnych tratiach,
kde má každý človek, svoju lásku a mier,
Zem tú nech sprevádza, slnečný kvet šťastia,
a nie temný pravek, osud Lidíc a Chéb,
moje krédo je jasné, ja chcem veriť v deň,
keď svet hymnou zaznie a zmizne tieň,
ja verím, že úsmevy detí, sa nájdu v hrách,
ja verím, že Zem správne letí podľa hviezdnych dráh,
a ďalekým diaľavám, ja potichu krédo spiveam.
Prší, ešte prší,
kdesi prší, čudný dážď,
keď padá, kto ho zbadá,
v strachu hľadá, kde má plášť,
dážď nemý, more spení,
živé zmení, v biely prach,
všetko schladne, dúha spadne,
keď si sadne, na tvoj prach,
planou vodou, len tak,
bráňme nadájať mrak,
nech len priezračný dážď,
tichý májový dážď,
nám kropí Zem.
|
Eva Máziková:
Iveta Bartošová:
Eva Máziková:
Eva Máziková:
Karol Duchoň:
