Zvoní mi mobil na displeji je tvoje číslo,
nikdy ho už nezodvihnem to viem na isto.
Nechápem ako práve z teba toto vzišlo,
v krku mi vyschlo, zradil si jak nikto.
Bol si ako môj brat, krv mojej krvi,
medzi všetkými ostatnými si bol ten prvý,
ktorému som povedal všetko na svete,
lenže to som ešte netušil, že som ti naletel.
Prečo si to urobil, prečo si ma zradil,
bol to môj úspech čo ti na mne tak vadil?
Mohol som to čakať, ale nie od teba,
roky kamarátstva si za sekundu rozj*bal.
Samuel:
Chcem tak priveľa, keď od priateľa,
dostanem závisť a nie úctu?
Vždy som vás bránil, ale už sa nespálim,
radšej budem po ceste kráčať sám.
Myslel som, že priateľstvo trvá naveky,
ale tento výrok je už dávno asi praveký.
Navonok to vyzerá pekne, ako manekýn,
vnútri toho je len tma, ako v zadnom rade kín.
Možno za to môžu lóve, ktoré robia rozdiely,
no ja som taký nikdy nebol, vždy som sa podelil.
Možno za to môžu krásne ženy v mojej posteli,
no predsa nie sme závidiace deti, ale dospelí.
Je to najhorší pocit, keď sa to prevalí
a ty vidíš, že máš vyryté slovo blbec na tvári.
Všetci to videli, tebe to nik nepovedal,
byť dobrý človek je už asi veľká veda.
Prestávame byť ľuďmi, začíname sa tešiť,
keď sa má niekto zle, keď dobre pome ho riešiť.
Tento vlak ide do pekla radšej sám pôjdem peši
a možno sám aj ostanem, ale chcem so cťou prežiť.
Samuel:
Chcem tak priveľa, keď od priateľa,
dostanem závisť a nie úctu?
Vždy som vás bránil, ale už sa nespálim,
radšej budem po ceste kráčať sám.
|