Dnes je čas na nás,
pozrieť do svetla očí,
a minulosť je v nás,
letné dni, slnko v oknách,
a na dvore kľud,
a ticho dráždi v tieni,
z piesku stavia múr,
ten prázdninový ošiaľ na sídlisku.
To svetlo svieti len priamo nám,
von oknom páli, na dvore sám,
čo si mal, zistíš, a kto čaká,
až keď to stratíš, na dvore sám.
Už nie je čas na nás,
neposielam už listy,
máš už iný hlas,
sme bývali si istý,
tým čo bolo v nás,
už neostalo nič len filmy v ktorých hráš,
premietam každý večer na stenu.
To svetlo svieti len priamo nám,
von oknom páli, na dvore sám,
čo si mal, zistíš, a kto čaká,
až keď to stratíš, na dvore sám.
Ja chcel by som vidieť ten svet,
ja chcel som byť 15 liet späť,
vidieť v ňom očami susedov z čias,
už nepoznám mená len tvár.
To svetlo svieti len priamo nám,
von oknom páli, na dvore sám,
čo si mal, zistíš, a kto čaká,
až keď to stratíš, na dvore sám.
To svetlo svieti len priamo nám,
von oknom páli, na dvore sám,
čo si mal, zistíš, a kto čaká,
až keď to stratíš, na dvore sám.
Ja chcel by som vidieť ten svet,
ja chcel som byť 15 liet späť,
vidieť v ňom očami susedov z čias,
už nepoznám mená len tvár.
Ja chcel by som vidieť ten svet,
ja chcel som byť 15 liet späť,
vidieť v ňom očami susedov z čias,
už nepoznám mená len tvár. |