Namiesto teba hladím bustu Tyrša.
Slnko mi pritom pomáha.
Že sa nevrátiš,
tak to je isté,
aj tak si mojou nebola.
Že sa nevrátiš,
tak to je isté,
aj tak si mojou nebola.
Som jedna z núl a hľadám druhú.
Na dvere sa s ňou vyvesím
a budem rátať koľkí vôjdu to tých dverí.
Nulám každý verí, nulám verí.
A budem rátať koľkí vôjdu do tých dverí.
Nulám každý verí, nulám verí.
Kto kope do druhých,
tak doneho kopnú.
Ja ti však nič zlé neželám,
tak zavri dvere a nesmej sa mi.
Slnko ma ťahá do tmy za vlasy.
Tak zavri dvere a nesmej sa mi.
Slnko ma ťahá do tmy za vlasy.
Máme na úsmevy mimikry,
stojac na hranici možností.
Na všetko sme si dávno privykli
aj na spústu starých hlúpostí.
Nahlas sa tešíme na lásku,
keď večer do izby nám príde.
Myslíme na druhú,
hladiacu po vlásku,
a smejeme sa,
keď z mysle zíde.
Raz sa z toho dúfania zbláznime
a nikto nám ruku nepodá.
Už vo snách z toho blúznime a čakáme,
že to zmení náhoda.
Kto kope do druhých,
tak do neho kopnú.
Ja ti však nič zlé neželám,
tak zavri dvere a nesmej sa mi.
Slnko ma ťahá do tmy za vlasy.
Tak zavri dvere a nesmej sa mi.
Slnko ma ťahá do tmy za vlasy. |
Marián Geišberg:
