Od včera nežijem, iba sa odohrávam,
kreslím si čierny deň, ani maskám neodvrávam.
Málo nepijem, najbližších zanechávam,
vraj si to vyžeriem, svoj život vám dávam.
A svet sa točí, jednému človeku došiel dych,
vodopád z očí, tvár vrások vydáva len vzdych.
A svet sa točí, aj keď jedna duša stratila smiech,
už nikdy nezočí, zajtrajšok plný krásnych viet.
A svet sa točí, krútia sa vrchy, rieky i jazerá,
planéta zmenila farbu, je čierna, i slnko zdesene zazerá.
A svet sa toči, umiera jeden človek,
no nik nevidí, nečuje, necíti starobu srdca, duše jeho pravek.
Nehovorte mi, čo je to láska, ja viem, čo je život,
neraz som s nim bol na mol, škrtili sme sa opretí o plot.
Nehľadám príčinu prečo som brod bytia stratil,
len presýpam svedomie, a lížem prach, aby som prežil.
A svet sa točí, jednému človeku došiel dych,
vodopád z očí, tvár vrások vydáva len vzdych.
A svet sa točí, aj keď jedna duša stratila smiech,
už nikdy nezočí, zajtrajšok plný krásnych viet.
A svet sa točí, krútia sa vrchy, rieky i jazerá,
planéta zmenila farbu, je čierna, i slnko zdesene zazerá.
A svet sa toči, umiera jeden človek,
no nik nevidí, nečuje, necíti starobu srdca, duše jeho pravek. |
Marián Geišberg:
