Uviazol som na planéte plnej ľudí bez odvahy,
lode dávno odišli a mňa so sebou nezobrali.
Miestne osadenstvo chová sa jak spolok zaostalých,
chcem odtiaľto odísť, príďte po mňa, kým si niečo spravím.
Nechápem čo sa tu stalo,
toto ľudstvo je hlúpe jak stádo kráv.
Žere čo predtým vys*alo
a ešte si pýta aj dupľu, mňam.
Z fariem sa nese pitralón
a obcuje sa krížom krážom dav
ľudí to sleduje z pohodlia domova,
závislí na tom jak narkoman.
Stupidní, bezzubí alkoholici
sú smotánkou tohoto národa,
nezištná pomoc občanom
v núdzi je zlatá baňa,
no není to náhoda.
Nešťastie, lúpeže, násilie, rasizmus,
je toho vždy plný spravodaj.
Prifarbi správy, veď divákov baví to,
presvedčme ich, že je zlá doba.
Atakovaní reklamami, všetko je hore bez,
elektronika, ktorá sa časom sama pokazí.
Najväčším nepriateľom je vláda, teda spojenec,
podnájmy a pôžičky, veď investujme do daní.
Pokazené výrobky a nafarbené mäso,
ortuť na ihriskách a striekačky zdobia piesok.
Nastražené otravy na výbehoch pre psov,
únos malých detí, tak mi povedzte, to kde som?
Cítim sa ako votrelec na planéte Zemi,
v bodreli a chaose ostal som uväznený.
Zo strachu o rodiny sa všade týčia steny,
je toto snáď normálne, konečne povedzte mi.
Cítim sa ako votrelec na planéte Zemi,
v bodreli a chaose ostal som uväznený.
Zo strachu o rodiny sa všade týčia steny,
je toto snáď normálne, konečne povedzte mi.
Všetci tu žijú dva životy,
v súkromí plachí, no na webe zviera.
V reále stratené siroty,
zožerú všetko sa nevedia vzpierať.
Gepardy lovia antilopy
a dostanú strach, až keď začne sa strieľať.
Milujú mier a pád gilotín,
spája ich láska a zabíja viera.
A hodnota človeka spočíva v aute
a handrách, ktoré má na sebe.
Priemerný Slovák sa môže aj zodrať
a povie si len „To bol zase deň“.
Sklopením zraku dá najavo, že nemá moc
to sú peniaze na sedem.
Už počuje šéfa jak hovorí,
takých jak ty do rána za kýbeľ nas*rem.
Šikanovaní zákonom o minimálnej mzde,
republika migruje za prácou v hlavnom meste.
Mladí ľudia boja sa mať deti, tak povedzte,
kde sa stala chyba, veď to pripomína western.
Rešpekt majú tí, čo majú za opaskom kolty,
na dôchodcov spomenú si, keď sa blížia voľby.
K študentom vždy správali sa jak keby to bol dym,
nemyslia na budúcnosť, tak čo sa deje, von s tým.
Cítim sa ako votrelec na planéte Zemi,
v bodreli a chaose ostal som uväznený.
Zo strachu o rodiny sa všade týčia steny,
je toto snáď normálne, konečne povedzte mi.
Cítim sa ako votrelec na planéte Zemi,
v bodreli a chaose ostal som uväznený.
Zo strachu o rodiny sa všade týčia steny,
je toto snáď normálne, konečne povedzte mi.
|
Plexo:
