Bezhlavý rytier
(Ivan Vašica / ? )
V polnočnom tichu v čase duchov
zablúdil ku mne čudný hosť.
Hlavu si niesol pod pazuchou,
hej, niesol si hlavu pod pazuchou,
čo iste nie je maličkosť.
Keď tak do šera zazerá
bezhlavý rytier, príšera,
to nie je maličEkosť,
to nie je maličkosť.
Pancier mu rinčal, hrkal mečom,
ani sa nebral zmiznúť preč.
Pýtala som sa aspoň: Prečo ?
Hej, haló, pán rytier, načo, prečo ?
No nebola s ním vôbec reč.
Za šera na mňa zazerá bezhlavý rytier, príšera
a s takým nie je reč
a s takým nie je reč.
Mala som práve chlapca v byte,
bola som šťastná, že ho mám.
Ten. keď ho zazrel na úsvite, jaj,
bože môj, ráno na úsvite,
tak ušiel a ja neviem kam.
Do šera za ním zazerá bezhlavý rytier, príšera
a chlapec beží tam,
kde bude, chúďa sám.
A preto, že sa usalašil a pije z mojich zásob rum,
budem si teraz musieť asi, nie, nezvýši mi už iné asi
len zriadiť v byte múzeum.
Kde v šere na mňa zazerá bezhlavý rytier, príšera
a ja mám múzeum
a ja mám múzeum.
|
Tatjana Hubinská:
Tatjana Hubinská:
