Na dverách nAmiápis "VstDmiup povolenAmiý",E7
vAmiyvalím oči, sDmiom prekvapenAmi, E7ý,
kDmieď stisnem kĺGučkuC, však zE7amknuté je,
tAmiak potichúčku a bDmiez nádeje dAmio kĺúčovej dE7ierky pozerAmiám.E7, Ami
Maličkým otvorom, fragmentom diery
oko na mňa civí z druhej strany dverí,
zašeptám:"Hej, vy tam," a oko zamrká mi,
potom sa opýtam, či sme sami a kde je dnu a kde je von.
Na svojej strane každý si stojí,
nie sme si cudzí a nie sme svoji,
každý si myslí za seba slová,
chvíĺu sa smeje, potom sa schová a z dierky vanie prievan.
Podivný dialóg z oka do oka,
ťažko je uveriť a ĺahko robiť otroka,
len nápis hlása a oko mrká,
čAmio všetko dá sa sprEaviť pre človekaAmi6.
|
