Pa pa pa parapapapá...
Nikde nič, tak sa to začalo,
nikde nič, len známe pa pa pá,
hrať dychovku to by za to stálo,
veď zas bolo tak.
Babka stála na balkóne,
ded môj dole defiloval,
len ho uvidela, triasla sa a chvela,
čo s ňou robiť, môj ty pane.
Dedko zbadal, čo sa deje,
jak sa trasie, jak sa chveje,
nuž jej spod balkónu
fúkol to trombónu,
správne tušil, čo sa stane.
Pa pa pa parapapapá...
Nikde nič, tak sa to začalo,
nikde nič, len známe pa pa pá,
hrať v dychovke to by za to stálo,
veď zas bolo tak.
Matka stála na balkóne,
ocko dole defiloval,
keď ho uvidela, triasla sa a chvela,
čo s ňou robiť, môj ty pane.
Ocko zbadal, čo sa deje,
jak sa trasie, jak sa chveje,
a tak spod balkónu
fúkol to trombónu,
správne tušil, čo sa stane.
Pa pa pa parapapapá...
Nikde nič, ach čo sa so mnou stalo,
chcem ho čuť, to známe pa pa pá,
veď dychovka, hoci jej už málo,
zvláštnu silu má.
Márne stojím na balkóne,
túžim, aby defiloval,
nech sa mi hneď zjaví
s trombónom ten pravý,
nech mi srdce tiež tak vzplanie.
Kiež by mne sa prihodilo,
kiež by mi tak srdce bilo,
nech mi spod balkónu,
fúkne do trombónu a hneď nech sa to tiež stane,
nech mi spod balkónu,
fúkne do trombónu a hneď nech sa to tiež stane.
Pa pa pa parapapapá...
|
