Často sa ma zmocňuje tá krásna predstava, ničím neopísateľná nádhera, Európa prastará a vtedy tak čistá, ponorená do snehu v plnej krásne prekvitá, a ohne horiace v každej z jej osád napovedajú, že prichádza zima a s ňou krutý chlad, sneh začína padať, rieky a moria zamŕzajú a zima rozhoduje, ktorí zo silných prežijú, slabým nedáva šancu, márne prosia, či hľadajú spásu, ona sa totiž šľachtí európske národy – silnú rasu. Dni sa krátia a noc čoraz dlhšia je, opadané lístie pomaly nahradzujú záveje, národy Európy v ďalšej zime o prežitie zápasia, aj zbabelí prežívajú a veľkým nech príde lavína. Keď snežná búrka zaviala sem, a trblietavý sneh objal holú zem, vtedy lavíny strhli všetko slabé v krajine, a tak len biely, biely ako sneh, a len čistý hrdý Árijec, mohol prežiť v tejto snežnej lavíne. Myslím na to akým krásnym miestom táto zem bola, tá prastará pôda Árijcov sa poškvrnenou stala, keď správcovia strácali domov príchodom kmeňov od ľudí, a pseudokultúr z východu, ktorých čoraz viac sem prúdi. Pošpinila sa krv aj dedičstvo predkov, kto sa tomu postavil ??? zradcovou rukou, a kam sa podela zima ktorá nás roky šľachtila, jej krutosť sa strácala ako lesk európskeho impéria. Keď snežná búrka zaviala sem, a trblietavý sneh objal holú zem, vtedy lavíny strhli všetko slabé v krajine, a tak len biely, biely ako sneh, a len čistý hrdý Árijec, mohol prežiť v tejto snežnej lavíne. Roky, stáročia do veľkého ťaženia uplynulí, toho ktoré dodnes otriasa svetovými dejinami, vidím rozoštvané národy a tisíce zbytočných hrobov, a tí čo prežili sú opäť zrazení k zemi tou zákernou zlobou. Zasiahnutí jedom hada, kým sa ten rýchlo chopil žezla, a nim ovládané národy na ceste ktorá do záhuby viedla, tvorcovia majstrovského vládu pomocou peňazí a masmédií, zasiali do nás pocit viny a humanizmus do našich mysli. Nárast čiernych hor, masy Azilantou tak to vyzerá dnes, to že v hlavách verných mužov víria slová - krv a česť. Keď snežná búrka zaveje sem, a trblietavý sneh obime holú zem, vtedy aj lavíny strhnú všetko slabé v krajine, a tak len biely, biely ako sneh a len čistý hrdý Árijec, môže prežiť v tejto snežnej lavíne. Raz sa však všetko zmení a ty vietor zmien ucítiš, silou so severným dychom v chrbte konečné vykročíš, dáš znamenie ďalším, ktorí veria v budúcnosť bielej sily, tí ktorí na znak odporu pravice k slnku dvíhali, Tak však raz spoločne privítame krajší nový deň, a vtedy aj zima, ktorá nás roky šľachtila príde opäť sem, očistí zem predkov aj pomocou jej drvivých lavín, my budeme znovu slobodní a preto vám ručím. Že tá snežná búrka opäť zaveje sem, Jej zimná pokrývka obime poškvrnenú zem, a aj biele lavíny zmetú všetko nečisté v krajine, a tak len my, biely ako sneh, a len kto je hrdý, že je Árijec, bude silný aby prežil v tejto lavíne. A tak len my, biely ako sneh, a len kto je hrdý, že je Árijec, bude silný aby prežil v tejto lavíne.