Ja tulák vidím tieň
týchto veľkých, zlých krajín,
v prachu mojich ciest
život mi uletí.
Och nie.
Keď srdce divé smeje sa
týmto dňom sivým,
zasnený zaspievam
o vietor opretý.
Hádam dno ľudí
zo svojich skál,
kde som rád sám.
drví vás však slabosť,
aj tak dávam lásku len vám.
Tak rád, skutočne rád,
chcem byť tu s každým len šťastný,
lebo svit neveští,
už ďalší drsný pád.
Hádať vtom ľudí
zo svojich skál,
kde som rád sám.
drví vás však slabosť,
aj tak dávam lásku len vám.
Ach, tá faloš ľudská,
zničila môj míľnik jasný,
bodne mi do srdca, och nie.
O nič sa nestarám,
och nie, o nič sa nestarám.
Ó ó ó ....
|
