Dnes sa spíjaš slávou
a málo o mňa dbáš,
srdce stuhlo lávou,
pred láskou skryté máš.
Viem, rána tiché
márne ti chcem vrátiť späť,
čas, ten píše sám svoj list,
skončí a už môžem ísť,
len nápev nechám znieť.
Sláva skončí, príde pád,
aj vrások plná tvár,
všetko chladné ako ľad
a spomienok len pár.
Pýcha snáď ťa hriala,
no potom príde čas,
láska, tá sa bála,
či nezničí ju mráz.
Viem, rána tiché
márne si chceš vrátiť späť,
čas, ten píše sám svoj list,
skončí a už môžeš ísť,
len nápev nechá znieť.
La lá la lá .....
Láska, tá dvoch spája,
vždy skôr než rozdelí
a krásne kvety mája
sú známkou dospelých.
Sú rána tiché,
ktoré čas nám vrátil späť,
pridal trochu žltý list,
ak chceš, môžme spolu ísť,
ten nápev nechám znieť.
La lá la lá .....
|
