Kráčam mestom celkom sám,
no pohľad v očiach smutný mám,
posledné zbohom tebe dám,
a viac sa nestarám.
V tebe nádej mával som,
hrdosť, lásku dával som,
vždy úctou k tebe,
bielu ružu pestoval.
Veď som ti toho veľa dal,
cestu životom ukázal,
nezaslúžiš si ani čas,
čo som ti venoval.
Ľahke je vždy oklamať,
a na všetko sa vykašľať,
radšej hrdosť v sebe mať,
ako ružu zvednutú.
Biele ruže za čo vám to stalo,
predsa nestačí len tak málo,
rozbiť puto, život, nádej, plán,
tak sa už raz spamätajte,
česť a vernosť v srdci majte,
podám vám ruku, radšej nastav dlaň.
Staňte sa ružami,
čistymi a krasnymi,
tak buď tou ružou,
hrdou a vztýčenou.
Priority v srdci mať,
nie národ podvádzať,
a už nechodiť s hlavou sklonenou.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Pozrieť v obchode →
Pozrieť v obchode →
Pozrieť v obchode →
http://www.noveslovo.sk/archiv/2002-47/tolerancia.asp#09
http://www.rasizmus.sk/show.stm?x=73025
http://mesto.sk/prispevky_velke/prievidza/trajazadrzaniskini998992635.phtml
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵