Je ^Hmiráno, budím sa vedľa teba aké ^Gkrásne je vždy s tebou byť je ^Aráno budím sa vedľa teba šťas^Dtný, že som, že smiem s tebou žiť. Ty spíš a ja pohľadom ťa hladím, tvoj nos, oči, aj tvoje ústa, ty spíš a ja rozplývam sa štastím, že ťa mám, že láska nie je pustá. R: ^GNech sa tento okamih ^D4nez^Dmení,^{Dsus2, D} nech ^Azostane nám navždy ^Hmivečný, ^Gnech nezhoria nám ^D4srdcia ^Dv ^Dsus2plameni^D nech ^Aživot náš sa nám zdá ^Hmi(D)nekonečný. Ešte stále poznáš melódiu piesne tej, čo patrila len nám, veď vieš, keď nás pochytili tiesne, v tej chvíli chcel byť každý sám. Keby to však také ľahké bolo pár slov si povedať a zastaviť to preukrutné kolo, keď hnev chcel city pochovať.