Nehľadám už chyby v druhých, sám ich veľa mám, na pomoc nečakám, predieram sa celkom sám. Druhá šanca neprichádza, to už vie každý z nás, zostáva na to čas, viem,že nie sme stratení. Možno budeme tí, ktorí priateľstvom sú zovretí, ktorí nepovedia nikdy nie, cestou sám kráčať je trápenie. My budeme tí, ktorí krídeľ smer sa nevráti, tak skúsime to aj stokrát, veď priateľ je viac ako sen, sen čo mám. Koniec slova nárekov, ja padám na dno vied , v rukách mám krásny svet, povedz mi či to nádej má. Nepozerám nikdy späť, veď je to trápenie, dám ti to znamenie. Tak skús to veď na to máš. Možno budeme tí, ktorí priateľstvom sú zovretí, ktorí nepovedia nikdy nie, cestou sám kráčať je trápenie. My budeme ti, ktorí krídeľ smer sa nevráti, tak skúsime to aj stokrát, veď priateľ je viac ako sen. Nepozeraj nikdy späť, nehľadaj tam viac svoj tieň, čo stať sa má, to bude v nás. Možno budeme tí, ktorí priateľstvom sú zovretí, ktorí nepovedia nikdy nie, cestou sám kráčať je trápenie. My budeme tí, ktorí krídeľ smer sa nevráti, tak skúsime to aj stokrát, veď priateľ je viac ako sen, sen čo mám...