Nemám rada múdre prívaly viet,
tých, čo vždy túžia úžasne znieť,
ľúbim kameň, ktorý mlčí v chápavej tráve,
tým totiž práve najviac hovorí.
Ja dnes hrám, ti hrám,
dúhový tón, tak sa do hudby skloň,
veď o nás hrá, keď spíš.
Hrám, ti hrám, o tom, že mráz
už sa roztápa v nás
a znie nám tíš, tá jemná tíš.
Moja pieseň býva vľúdnej reči,
ktorou s tebou rada hovorím,
všetko o tej piesni dávno vieš,
pri nej tíchnu ostré veky zím.
Hrám, ti hrám, o tom, že mráz
už sa roztápa v nás,
veď zaznel tón, náš tón,
hudba je tou tichou rečou lúk,
čo stále znie, keď nám sa cnie,
tak počúvaj, veď mlčí vždy, keď hrám.
Hrám, ti hrám, o tom, že mráz
už sa roztápa v nás,
veď zaznel tón, náš tón,
hudba je tou tichou rečou lúk,
čo stále znie, keď nám sa cnie,
tak počúvaj, veď mlčí vždy, keď hrám.
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
