Tatatáratarara, tatatáratarara.
Odsúdená
duša volá do davu,
na ľudí, čo jej nasadili
zlatý veniec na hlavu,
skúša
zmeniť ešte tresty dané
za skutky boľavé,
sudca zvolal: Nech sa stane
v tejto krutej oslave.
Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami,
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný,
toho, čo ju zradil katom,
cez život ju zdobil zlatom,
zvolila si zomrieť za to a teraz je spútaná.
Tatatáratarara, tatatáratarara,
tatatáratarara.
Na uzly z lán
sedí klaun a kŕdeľ vrán,
svedomie má
natreté lakom z oboch strán
zákon,
pripravení
kati chytia dušu do dlane,
sudca vraví: Nech sa stane
všetky lístky vypredané.
Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami,
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný,
toho, čo ju zradil katom,
cez život ju zdobil zlatom,
zvolila si zomrieť za to a teraz je spútaná.
Tatatáratarara, tatatáratarara
tatatáratarara.
V dave sa cíti stratená.
Toto je zákon.
Sudca zvolal: Mlč.
Odsúdená
na trest smrti,
veď na hlave máš
veniec, čo odnímu ti
už len kati.
Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami,
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný.
Tatatáratarara, tatatáratarara,
tatatáratarara.
Tatatáratarara, tatatáratarara,
tatatáratarara.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
