Vo vreckách nohavíc z detských liet
sklíčka spomienok márne schovávam,
aj keď dávno tých rôčikov niet,
blýskajú sa mi samy ako riava.
Vo vreckách nohavíc z detských čias
drobné mám radosti, malé žiale,
vreckový kalendár klame nás,
mama mladá krásna je stále.
Stále mám pred sebou nežnú tvár,
keď mi lásku, kus chleba dáva,
želám jej skromne sám bez fanfár
veľa úsmevov, slnka a zdravia.
Natrhám klinčekov celý ár,
potom k bozku dám sedmokrásky,
nie je platný starý kalendár,
keď mi tíško znie jej pieseň lásky.
Stále mám pred sebou nežnú tvár,
keď mi lásku, kus chleba dáva,
želám jej skromne sám bez fanfár
veľa úsmevov, slnka a zdravia.
Odovzdám klinčekov celý ár,
svoju lásku v kvetoch sedmokrásky,
pravdu vraví starý kalendár,
keď mi znie, pre mňa znie, pieseň lásky.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
