Každý deň,
keď sa náhliš mestom,
tam kdesi v dave kráča
žena, čo má obvyklú tvár.
Je to tvár jednej ženy z mnohých,
je to anonymná bežná tvár.
Ťažko riecť, či sa zapamätať dá.
Ja však viem, že je v nej čosi,
čo ju okrášliť vie,
stačí, aby po dni prišiel večer
a tá tvár sa celkom premení.
Večer je to balerína,
v tanci lásku a slzy rozdáva,
vo svetlách jej útla postava
rodí sa a zmiera,
rodí sa a zmiera.
Večer je to balerína,
žasne, víta, až k lóžam zablúdi,
má nežný pás a krok labutí,
osvetli ho, háji na tvári jas,
všetko, čo má, má pre vás.
Keď ju však zajtra stretneš
cestou tam, kdesi v dave zbadáš,
že má zase obvyklú tvár,
z očí vyprchali snivé diaľky,
je to bežná, trochu bledá tvár.
Ťažké je zrazu spomenúť si
na chvíľu, kedy biely reflektor
z nej vyčaril kvet
a ty čakáš opäť večer,
keď jej tvár sa celkom premení.
Večer je to balerína,
v tanci lásku a slzy rozdáva,
vo svetlách jej útla postava
rodí sa a zmiera,
rodí sa a zmiera.
Večer je to balerína,
žasne, víta, až k lóžam zablúdi,
má nežný pás a krok labutí,
osvetli ho, háji na tvári jas,
všetko, čo má, má pre vás.
Večer je to balerína,
v tanci lásku a slzy rozdáva,
vo svetlách jej útla postava
rodí sa a zmiera,
rodí sa a zmiera.
Večer je to balerína,
žasne, víta, až k lóžam zablúdi,
má nežný pás a krok labutí,
osvetli ho, háji na tvári jas,
všetko, čo má, má pre vás.
Večer je to balerína,
v tanci lásku a slzy rozdáva,
vo svetlách jej útla postava
rodí sa a zmiera,
rodí sa a zmiera.
Večer je to balerína,
žasne, víta, až k lóžam zablúdi.
|
Helena Blehárová:
2 Unlimited:
Helena Blehárová:
