Prvý slovenský koncert slávneho peruánskeho speváka pôsobil v dobrom slova zmysle snobsky.
Peruánsky tenorista Juan Diego Flórez (38) je na vrchole kariéry, a na rozdiel od vrstovníka Rolanda Villazóna, ktorý svoje hlasivky presilil, je v špičkovej kondícii. Je preto potešiteľné, že v Bratislave sa podarilo usporiadať koncert spevákovi práve teraz, a nie až keď je za zenitom, ako sa to, žiaľ, často stáva.
Inteligentne a suverénne
Napriek enormne vysokým cenám vstupeniek bola budova Slovenského národného divadla zaplnená do posledného miesta. Návštevníkov čakala inteligentne a neopočúvane zostavená dramaturgia, čo je pri tomto type koncertov skôr vzácne. Zneli iba árie Cimarosu, Rossiniho, Boieldieua a Verdiho, žiadne populárne piesne. Jediným neoperným číslom bola časť Rossiniho Messa di Gloria, ktorá sa však pohybuje už na hranici Flórezovych speváckych možností.
Špeciálne Rossini je pre speváka ideálnym skladateľom. Ľahkým hlasom bravúrne zvláda koloratúry, technické krkolomnosti a na výškach skutočne pracovať nemusí, suverénne spievané „céčka" a „déčka" preňho nepredstavujú žiadny problém.
Pritom však nejde iba o to, ako zvládnuť výšky a technické ťažkosťi: Flórez dáva každej árii charakter postavy, čo pri obmedzenom priestore jedného hudobného čísla rozhodne nie je ľahké urobiť presvedčivo. Napríklad v necelých siedmich minútach Rodrigovej árie z Otella vytvoril tri citové polohy. Dokazuje, že Rossiniho úlohy nie sú iba technickými cvičeniami, ale dramatickými postavami – samozrejme, ak interpret dokáže dramatizmus rozpoznať.
Sústredený orchester
Ďalšími Flórezovými prednosťami sú kultúra prednesu a krásna farba hlasu, ktorá býva pri tomto type tenorov pomerne zriedkavá. Väčšinou sa stretávame skôr s nepríjemným „bľačavým" tembrom. Jediné, nad čím možno treba prižmúriť trochu oko, sú neveľmi farebné hĺbky.
Zaradenie Verdiho do programu už skôr ukazuje perspektívy, kam by sa spevák ďalej rád uberal. Pokiaľ Un giorno di regno sa ešte pohybuje v belcantovom priestore, vojvoda z Rigoletta je vyslovene prísľubom do budúcnosti. Bratislavské publikum odmenilo Flóreza búrlivými ováciami, čo spevák ocenil tromi prídavkami, lyrickou áriou z Gounodovho Roméo et Juliette, efektnou „céčkovou" z Donizettiho La fille du régiment a opäť Rigolettom.
Príjemným a sústredeným dojmom na koncerte pôsobil výkon Orchestra Opery SND s dirigentom Alessandrom Vittiellom, ktorý dostal priestor v samostatných číslach. Zneli predohry k operám Cimarosu, Rossiniho (skvelé hobojové sóla Vladislavy Fabianovej), Verdiho a meditácia z Massenetovej opery Thais (sólo na husle Vladimír Harvan). Na práci orchestra treba oceniť aj flexibilné prispôsobenie sa potrebám speváka.
Napriek tomu, že celá akcia pôsobila trocha snobsky (ceny lístkov, špeciálne bufety pre jednotlivých sponzorov, viaceré celebrity), udržala si kultúrnu a vkusnú úroveň. Pôsobila snobsky vlastne v dobrom slova zmysle. Je to raz tak, bez snobov by Flórez do Bratislavy neprišiel.
