S počasím ako na objednávku a fantastickými koncertmi mohol byť tento ročník Pohody skutočne tým najlepším
Iggy Pop a fanúšikovia Pohody
Iggy Pop a fanúšikovia a fanúšičky Pohody
Zdroj: Martina Mlčúchová
Vlastne sa neviem rozhodnúť, ktoré vystúpenie bolo lepšie, a tiež si neviem spomenúť na programovo silnejší záverečný deň Pohody. Ideálne počasie, jeden koncert krajší ako druhý, a k tomu unikátny spoločný priestor slobodných ľudí, v ktorom sa k sebe navzájom všetci správajú so vzájomnou úctou. Aj keď je to každoročne opakované klišé, najväčším headlinerom Pohody sa opäť stala predovšetkým jej atmosféra, ktorú tento festival vytvára a kvôli ktorému ju vyhľadávajú tisícky nadšencov.

O tom, že sú stále v kondícii, presvedčili doobeda hopsaví Puding Pani Elvisovej, ktorých notorické veselé elektropopové hymny sú presne tým, čo vám urobí ideálny festivalový štart. Vážnejšie posolstvo vo vzduchu zostalo po Ukrajincoch DakhaBrakha, ktorí okrem výdatnej kombinácie folklóru s charakteristickými vokálmi premietali na obrazovkách okrem iného aj silné zábery na ľudí z frontových línií.

Nejeden z prítomných si pohľade na ich tváre určite pomyslel, že tí vojaci a vojačky sú rovnakí ako my, čo sa bavíme na festivale. Uvedomením si, že takto to majú doma Ukrajinci a takto to máme my koncert kyjivského kvarteta podčiarkol to, čo Pohoda oslavuje a prečo je jej celkové posolstvo také dôležité – sloboda nie je samozrejmosťou, treba sa o ňu starať, vážiť si ju a keď je to potrebné, tak si ju aj zastať.

DakhaBrakha, Pohoda 2025
Zdroj: Martina Mlčúchová

Známa veta "ryba smrdí od hlavy" v prípade tohto festivalu platí dvojnásobne. To, že Pohoda má absolútne lojálne návštevníctvo a fantastické renomé, je výsledkom práce tímu okolo zakladateľa a ústrednej postavy Michala Kaščáka, ktorému sa okrem celkového manažmentu podujatia podarilo odohrať aj dva koncerty s rozdielnymi kapelami.

Na jednom nás s legendárnym ansámblom Bez ladu a skladu presvedčil, že celý svet je, ako inak, plný Pohody. Počas špeciálneho koncertu s trenčianskou dychovkou Lucerka pri príležitosti svojho 40. výročia uviedli do života aj čerstvú novinku – prvé vinylové vydanie albumu Iba raz. Vydrapená Bužírka Punk System zase vytvorila v Café Kušnierik atmosféru evokujúcu surové začiatky punku á la Sex Pistols v camdenskom podzemí raných 70. rokov. Nadšeniu fanúšikov na tomto koncerte mohlo konkurovať iba nadšenie muzikantov na pódiu.

Michal Kaščák, Bez ladu a skladu, Pohoda 2025
Zdroj: Martina Mlčúchová

A keď je reč o legendách, nemožno nespomenúť Richarda Müllera s kapelou. Notoricky známe hity spievali v sobotu večer pred Orange pódiom tri generácie jeho fanúšikov a vytvorili hypnotizujúcu atmosféru hodnú jedného z najvýraznejších hlasov – interpretačne aj textovo – v histórii slovenského popu.

Čo ma každý rok prekvapí, a nie úplne pozitívne, je Garáž stage. Myšlienka je to super – dávať priestor mladým kapelám a oslavovať nielen punkovú subkultúru. Problémom je, že garáž je na rozdiel od pódia v Café Kušnierik zo všetkých štyroch strán chránená stenou a pred ňou je vždy plno. Kapelu tak reálne uvidí 15-20 ľudí, ostatní si môžu užiť akurát chrbty prvej rady. Myšlienka dobrá, prevedenie v praxi mimoriadne nepraktické.

Na Pohode sú všetci V.I.P.
Hlavná scéna sa v sobotu v podvečerných a večerných hodinách premenila na dejisko, dovolím si tvrdiť, niektorých z vôbec najsilnejších vystúpení v ére festivalu. Energia Iggyho Popa je v jeho veku a po všetkom, čo si preskákal, neuveriteľná. Kaščák k tomu povedal, že to nie je len koncert ale "esencia života". Nejde iba o Iggyho kondíciu, ale aj o fakt, že priebežne stále vydáva relevantnú hudbu, čoho dôkazom je album Every Loser z roku 2023.

78-ročný americký muzikant si v príhovoroch okrem často opakovaného "fuckin thank you" utiahol aj z ľudí sediacich na tribúne a opýtal sa ich, či sa im dobre sedí - "Are these people rich?". Festivalový štandard opulených V.I.P. zón ako statusovej záležitosti je dobre známy nielen zo susedného Česka, Pohoda tak ale nefunguje ani nikdy nefungovala. Tribúna vedľa hlavného pódia je otvorená muzikantom a pracovníkom, tá väčšia vedľa nej dokonca komukoľvek z návštevníkov, čo však Iggy nemal odkiaľ vedieť. V každom prípade sa tým postaral o vtipný moment.

Najmä však veľkou chuťou odspieval celý hodinový koncert v sprievode výbornej kapely. Nechýbali samozrejme zásadné hity jeho kariéry ako The Passenger a Lust for Life z rovnomenného albumu, ktoré s ním odspieval celý dav.

Iggy Pop, Pohoda 2025
Zdroj: Adam Zvolenský

Meno Iggyho Popa viackrát zaznelo aj počas tlačovej konferencie skupiny Queens of the Stone Age v novinárskom centre, kde sa objavilo v reakcii na otázku najvýraznejších spoluprác. Frontmani Josh Homme a Troy Leeuven okrem Iggyho v minulosti spolupracovali aj s Markom Laneganom či Davom Grohlom a v patria k absolútnej špičke súčasnej alt- a stoner-rockovej scény.

Peklo, ktoré rozpútali na hlavnej scéne, malo všetko – energiu, moshpit, roztrhané tričká aj nadšené výrazy na tvárach. Vír ľudských tiel, ktorý sa vytvoril pred záverečnou Song for the Death by mohol so cťou konkurovať atmosfére festivalov ako Wacken či Rock am Ring.

Queens of the Stone Age, Pohoda 2025
Zdroj: Ondrej Koščík

A záverom ešte jedno klišé, ale čo by to bol za festival bez poriadnej párty pred spaním? Prechody, ktoré vo svojom DJ sete predviedol Yousuke Yukimatsu, nemajú obdobu, tento japonský dídžej a producent v novej aréne SLSP s prehľadom obhájil pozíciu jedného z najaktuálnejších párty makerov.

Tancovali absolútne všetci, podobne ako pár hodín predtým na áčku, kde so svojimi efektovými krabičkami a loopmi čaroval Marc Rebillet. Na výdatné muzikantstvo u neho síce neprišlo, Rebillet má ale mimoriadne zvládnutú komunikáciu aj vizuálnu stránku vystúpenia, pracuje s momentom prekvapenia, improvizáciou aj vtipom a musím pripustiť, že je to charizmatický chlapík. Utiahnuť headlinerský slot sám na obrovskom pódiu je veľká frajerina.

Marc Rebillet, Pohoda 2025
Zdroj: Martina Mlčúchová

Najlepší koncert Africa Express
Vysmiaty a evidentne spokojný šéf Pohody na záverečnej tlačovej konferencii bilancoval už tradične najlepší ročník v histórii Pohody. Hovorilo sa na nej okrem iného o tom, že sa veľmi osvedčila nová lokalita SLSP arény, či o výrazne rastúcom záujme o divadelné predstavenia v doobedných slotoch.

Mnoho priestoru dostala v nedeľu ráno debata okolo vystúpenia a celkovej logistiky štvrtkových Africa Express, last minute náhrady za Massive Attack. Tých, žiaľ, počas aktuálneho festivalového turné skolila choroba a nemohli vystúpiť napriek tomu, že v hre bola aj možnosť kompromisu v podobe kratšieho setu. Napokon došlo k skutočne až zázračnej zhode okolností, kedy sa doslova za pár hodín podarilo potvrdiť a zrealizovať koncert viac ako 50-členného telesa kurátorovaného Damonom Albarnom. Ako Kaščák prezradil, veľkú rolu v tom zohralo to, že sa o Africa Express pokúšal už roky. Aj vďaka tomu boli teraz ochotní medzi Hamburg a Barcelonu neplánovane pridať Trenčín.

Mimochodom, Africa Express zanechali organizátorom excelentný feedback a prezradili, že išlo zatiaľ o ich vôbec najlepší koncert, čo dosvedčili aj lahôdky v podobe ad hoc zaradenia skladieb Teardrop a Song 2. Tú dokonca líder Blur hral s African Express úplne prvýkrát. A ktovie, možno Albarn na Pohode nebol naposledy. Booking na rok 2026 je už rozbehnutý, zatiaľ však neboli potvrdené žiadne mená, preto riaditeľ festivalu zatiaľ novinárom o budúcoročnom programe nič neprezradil. Isté však je, že by to malo byť výnimočné – pôjde totiž už o 30. ročník Pohody.

PohodZáverečná tlačová konferencia Pohody 20a 2025
Zdroj: Martina Mlčúchová

"Stĺpček" Patrika Marfláka:

Pre veľký úspech aj k Matejovmu reportu zo soboty pridávam len pár poznámok navyše, aj keď tentoraz trochu menej striedmo. Chcela by to byť top 5, ale niekedy si človek skrátka nevyberie, záverečný deň bol fakt vydarený.

DakhaBrakha – Keďže som ich už párkrát videl, hudobne ma ničím neprekvapili, ale využitie vizuálov na aktuálne"in your face" svedectvo o Ukrajine a atmosféra, ktorú tým vytvorili, bola naozaj silná.
Catastrofy – Zbojnícka družina okolo najlepšieho frontmana slovenskej scény Borisa Bauera je viac než len "metalová kapela, ktorú počúvajú aj nemetalisti". Na Pohode je ako doma aj vďaka jasným postojom, o ktorých cez svoje texty aj sociálne siete bez servítky komunikuje aj za cenu toho, že by kvôli tomu stratila nejakých fanúšikov. V sobotu ich však podľa mňa iba získala, toľko energie v dave počas popoludňajšieho výpeku vyprodukuje máloktorá kapela.
Los Sara Fontan – Pre mňa jedno z najväčších prekvapení a asi najexplozívnejšie vygradovaný koncert tohtoročnej Pohody. Prišli sme sa len ukryť pred dažďom a nechápal som, prečo pri tom náklade beatov a loopov barcelonského dua (akustické a elektronické bicie + elektrické husle a synths) všetci len tak meditatívne posedávali. Neskôr som sa dozvedel, že začiatok setu bol dosť ambientný, záver bol však totálnym výbuchom energie. Našťastie ešte predtým prišiel ten čarovný moment a prelomenie ľadov, kedy sa za pár desiatok sekúnd všetci v zaplnenom stane postavili a začali šalieť.
Los Sara Fontan, Pohoda 2025
Zdroj: Jakub Doležal

Iggy Pop – O tomto koncerte už asi bolo povedané všetko. Je to absolútny kráľ a keď to raz dá "na Lasicu", tak to zrejme nikoho neprekvapí. Dovtedy však preferujem veriť v jeho nesmrteľnosť.
Joey Valence & Brae – Mišo Kaščák ich prirovnal Beastie Boys a absolútne to sedí. Skvelý mix rapu, punku a elektroniky všetkých možných štýlov, pri ktorej SLSP aréna od pódia až po zadný okraj skákala najviac počas celého festivalu. Nabudúce to pokojne môžu rozbaliť na Orange či hlavnom pódiu. A určite dlhšie než 45 minút, čo bolo jedinou chybou tejto šou.
Morcheeba – JPEGMafia – Geordie Greep – Jeden slot, tri naozaj silné mená. Michal, prečo?!? Dal som si z každého cca. 15-20 minút, čo síce nie je dosť na to, aby sa dal koncert naplno užiť a ponoriť sa do jeho atmosféry, ale bavila ma tá kombinácia rôznych žánrov a energií. Od super smooth a vychillovanej Morcheeby, cez poctivú súčasnú rapovú šou s výbornou živou kapelou, až po sólo projekt bývalého lídra kapely Black Midi, ktorý ťažko opísať slovami. Hudobne maximalistickému art/experimental/avant/prog/whatever-rockovému šialenstvu v pozadí namiesto vizualizácií minimalisticky sekundovali veľké digitálky s aktuálnym časom. Sledujúc nekompromisne ubiehajúce sekundy a minúty som si uvedomil, že na Pohode plynie až neuveriteľne rýchlo...
Morcheeba, Pohoda 2025
Zdroj: Martina Mlčúchová

... and last but not least:

Marc Rebillet – Sorry not sorry, ja som si to náramne užil. Áno, je to totálne úchylná šou, veľký cringe a nadávka v župane, ale kto vedel, o koho ide a čo robí, nemohol byť prekvapený formou ani pobúrený obsahom. Otázne je, koľko bolo takých ľudí na Pohode, pretože zhrozených reakcií, zdá sa, nie je málo. Slovami extrémne rozrušenej manželky: "Kvôli nemu budúci rok polovica ľudí, čo tu boli, nepríde na Pohodu!". Skrátka, spravil šou, ktorá v diskusiách šľahala plameňmi aj v nedeľu na obed.

Ale aj tak si o rok znova poviete "tak ja teda prídem".