Jaromír Nohavica sa vrátil do Bratislavy, kde odohral hneď dva koncerty. V piatok, 22. júna, sa v bratislavskom NTC predstavil aj s Janáčkovou filharmóniou Ostrava. Vzájomný rešpekt, úcta a muzikálnosť vytvorili podmanivú symbiózu a aj z Nohavicu bolo cítiť radosť. Tú dokázal preniesť na publikum a aj nefanúšik mohol odchádzať po takmer dvojhodinovom koncerte s dobrým pocitom.
Nohavica prišiel na pódium za zvuku skladby Ostravo a burácajúceho potlesku publika, odhodlaného si užiť koncert obľúbeného pesničkára. Zvuk veľkého hudobného telesa za chrbtom Nohavicu viditeľne bavil rovnako ako publikum. Hudobník pritom pôsobil veľmi uvoľnene. A hoci by sme od Jaromíra Nohavicu čakali koncert plný hitov, aj na tie samozrejme došlo, výnimočné momenty priniesli práve menej známe skladby.
Orchester čaroval s emóciami
Začiatok koncertu patril skladbám Tešínska a Bláznivá Markéta, keď sa zrazu v setliste, ktorého výber Nohavica oddane zveril do rúk dirigenta Marka Ivanoviča, objavila pieseň Z minula do budoucna z albumu Tak mně tu máš (2012). A bol to asi najsilnejší moment večera, prekvapenie, keď sa každé Nohavicovo slovo vrývalo poslucháčom do hlavy. Tí plávali vo významoch slov a s radosťou sa nechali opájať melódiu v bohatom prevedení Janáčkovcov.
Silnú atmosféru podporila aj pieseň Podzemní prameny, keď Janáčková filharmónia Ostrava nechala divákov precítiť celú tú chvíľu, keď sa prameň so svojou energiou a odhodlaním pokúša uzrieť denné svetlo. Skladby Jaromíra Nohavicu v rukách symfonického orchestra dostali očarujúcu nadstavbu nad albumovou podobou. Medzi kusy, ktoré sa často v hudobníkových setlistoch nenachádzajú, patrí aj staršia pieseň Peklo a ráj, ktorú hudobník napísal takmer pred tridsiatimi rokmi v čase, keď sa liečil z alkoholizmu. "Je depresívna a menej známa, ale chcem vám ju zaspievať," povedal Nohavica, ktorý v skladbe dokonale opísal priepasť aj tenkú čiarku medzi vnímaním pekla a raja.
Mozart a Nohavica? Kombinácia, ktorá funguje
Po lyrickej, úvodnej, časti koncertu Nohavica ponúkol hitovku Petěrburg, ale aj skladbu Himaláje z jeho najnovšieho albumu Poruba, ktorý vyšiel ešte v novembri minulého roka. Potom však prišlo ďalšie prekvapenie. Skalní fanúšikovia pravdepodobne vedia, že Jaromír Nohavica sa už dlhšie venuje prekladu libreta árií Wolfganga Amadeusa Mozarta a je jeho veľkým obdivovateľom. V Bratislave povedal, že chce zvýšiť umeleckú úroveň koncertu a zaspieva skladbu jedného zo svojich kolegov, pričom siahol rovno po tom najlepšom, po Mozartovi.
Už v rozhovore pre Radiožurnál Českého rozhlasu priznal, že pri preklade árií v skutočnosti neprekladá libreto, ale náladu Mozartovej hudby dopĺňa slovami, a tak známe operné skladby dostávajú celkom nový dej. Publiku predstavil dve z nich - Dona Giovanniho a Čarovnú flautu, o ktorej povedal, že v origináli "má geniálnu muziku, ale blbé libreto". Pesničkár využil svoj zmysel pre humor, ktorým sa dokáže priblížiť ľuďom a aj masívny potlesk bratislavského publika potvrdil, že Mozart a Nohavica sú kombináciou, ktorá funguje.
Po ostravsky aj clivo
Počas koncertu Nohavica na pódiu privítal aj dvoch svojich hudobných hostí. Poľského harmonikára Roberta Kusmierského a tiež českého hudobníka Pavla Plánku, ktorý ho sprevádzal na perkusnom nástroji hand pan pri skladbe Jako jelen když vodu chce pít z albumu Moje smutné srdce (2000). Práve s Kusmierskym odohral skladbu Hanba, sláva, ktorú označil za politický protest song a divákom odporučil, aby sa z chuti vykričali. Na margo českej aj slovenskej politickej scény len podotkol. "Decká, nenechajme sa rozhádať, oni to chcú." Počas koncertu prišlo aj na Nohavicové známe kusy Fotbal a Až to se mnu sekne.
Sláčiky a dychy dokážu dokonale pracovať s emóciami poslucháča a dokážu ho nechať prežiť všetku tú clivotu, ktorá sa v Nohavicových piesňach nachádza, akoby pod zväčšovacím sklom. Dôkazom toho bolo prevedenie piesní Jěšte mi scházíš, Velká tma z albumu Poruba či hit Darmoděj, po ktorom Nohavica poďakoval Janáčkovej filharmónii Ostrava, svojim hosťom aj publiku.
Publikum bolo odmenené aj prídavkami, no požiadavka na pieseň Kometa, ktorá od publika zaznela, vypočutá nebola. Nohavica odspieval Ameriku, Černú Ostravu aj emotívnu Vlaštofko leť . "Život je ťažký, niekedy veľmi ťažký, ale jediný, moji milí," s týmito slovami sa Nohavica s publikom rozlúčil a úplný záver patril ľudovke z Liptova Keď Anička cez more plávala. A možno povedať, že to bol s Jaromírom Nohavicom pekný večer, vďaka Janáčkovej filharmónii Ostrava aj výnimočný.
Autorka: Marína Valentovičová
Foto: René Miko
Súvisiaci interpreti: Jaromír Nohavica
