Recenzia: Staromódna romantika, zdá sa, nevyhynula

Scenárista Ondrej Šulaj sa vo svojom režijnom debute Agáva inšpiroval knižnou predlohou Ladislava Balleka a nakrútil film na motívy druhej kapitoly jeho románu Agáty o fatálnej láske krásnej Nade (Katarína Šafaříková) k dvom odlišným mužom.

02.04.2016 10:00
160483127 dad368 Foto:
Marek Geišberg vo filme Agáva.
debata

Je krátko po skončení druhej svetovej vojny a v malom juhoslovenskom mestečku Palánk rozvoniavajú rozkvitnuté agáčiny a „zúri“ letná bujarosť. Do voňavej páľavy prichádza staviteľ Hampl (Milan Kňažko) so svojou mladou ženou Naďou, krehkou kráskou s podlomeným zdravím. Vrásky na prestarnutom čele mu robí mladý profesor a vojnový veterán Daniel Orešanský (Marek Geišberg), ktorý sa do Nade zamiluje.

Ondreja Šulaja opantala atmosféra Ballekovho sveta, komornému príbehu Agávy dominuje živelná láska, ktorá rozkvitne v bizarnom období pred komunistickým prevratom. Filmár necháva historické udalosti potichu bublať v podhubí a zameriava sa na vzťahy. Agáva je esenciou staromódnej romance. Milostný trojuholník, romantické prostredie malebného pohraničného mestečka, kde zastal čas, je ako stvorené na ľúbostné vzplanutie a letné veselice. Triezvym pozorovateľom Palánku a komentátorom doby je doktor Varga (Milan Lasica).

Ballekov živý, zaľudnený svet s preplnenými uličkami a meštianskym džavotom ani opojná agávová aróma sa do filmu nedostali, nepustila ich tam plágatová estetika a neprirodzená, poetická „lahodnosť“.

Hrdinovia majú už na začiatku rozdané karty a divák im do nich chtiac či nechtiac vidí. Šulaj sa pohráva s vnútornými konfliktmi, jeho príbeh odsýpa pozvoľna, dramaticky nenásilne. Skúsený scenárista pozná zásady rozprávania, latentne narúša štruktúry, aj napriek tomu príbeh miestami nepríjemne zaškrípe a niektoré obrazy pôsobia rušivo, čo potvrdzuje staré známe – aj dobrý tesár sa občas utne. Šulaj si ako režisér nie je celkom istý, čo si uvedomuje on aj divák. Drží sa konvencií v snahe neurobiť chybu. Z filmu však cítiť pokoru, autorovu úctu k remeslu i Ballekovej próze.

Film si pýta civilnejší kabát, natrhnúť pozlátku, „zablatiť“ sa. Dialógy i dej sú opisné, majú umelú patinu. Postavy a vzťahy sú odhaľované citlivo, v jemných náznakoch a prerážajúci pátos kompenzuje humorom. Agáve by omnoho viac ako veľké plátno sadla televízna obrazovka, kde by pôsobila ako dobrý televízny film.

Agáva je prazvláštna rastlina, ktorá zakvitne raz za tridsať rokov a akoby udusená vlastnou vôňou zahynie. Šulaj má sklon rozprávať vznešene, s gráciou to preháňa, možno aj preto príbeh miestami „šuští papierom“. Oproti civilným dokudrámam a filmom mladších kolegov pôsobí ako z inej doby.

Pustiť sa do retrodrámy s obmedzeným rozpočtom a malými režisérskymi skúsenosťami zákonite znamená prešľapy. Vo výsledku sa to síce premietlo, no ten, kto sa vyberie do kina na romantickú kostýmovku a obľúbených slovenských hercov, bude spokojný. Lyrická atmosféra dusne voňavého leta má potenciál chytiť cieľovú skupinu divákov za srdce.

HODNOTENIE Pravdy: 2 a pol hviezdičky z 5

  • Agáva/ Slovensko 2016/ scenár a réžia: Ondrej Šulaj/ hrajú: Milan Kňažko, Katarína Šafaříková, Marek Geišberg a ďalší/ premiéra: 31. marca

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Ondrej Šulaj #Agáva