Skupinu Hex som zaregistroval v čase ich raketového nástupu. Obe dve porevolučné rozhlasové stanice – Fun radio i Rock FM hrávali ich prvé dve piesne viac ako neúnavne. Už si síce nespomínam, či sa najskôr objavila „Tam kde slnko spí“, alebo „Dobrý motýľ“, z dnešného pohľadu je to však asi jedno. Obe sa zapísali do histórie.
Niekedy v novembri 1992 krstili svoj prvý album. Na dosť netradičnom mieste – v podchode bratislavského Trnavského mýta. Možno preto, lebo sa netradične aj volal – „Ježiš Kristus nosí krátke nohavice“. Boli na ňom milé skladby – schválne – „Jeep song“, „Sedem tiel a jedna tvár“, „Rádio Zem“, či kontroverzná „Drogová závislosť“.
Krst to bol rýchly a veselý. Kapela odohrala pesničky z novej platne, a pokiaľ si dobre spomínam, tak pridala niečo od svojich obľúbených The Cure. Naledovala improvizovaná autogramiáda, Ďuďove spolužiačky, fanynky a kamarátky sa vyfotili postupne s celou kapelou, neďaleká predajňa kaziet, vinylov a CD urobila kšeft – sám som si tam jeden album kúpil a nechal si ho podpísať – a išlo sa domov. Teda, takmer. S ďalšími dvoma-troma spolužiakmi sme pomáhali vyvláčiť aparatúru po eskalátoroch do pristaveného autobusu, prerobeného na obytný kamión. Šofér (a tuším aj technik zároveň) mal vlčiaka, ktorý sa nám stále plietol popod nohy, a Lubenko si ho tak strašne zamiloval, že ho prekrstil. „Chlapi, ten pes je akčný!“ Spolužiak možno toto svoje obľúbené slovo používa dodnes, pretože od tej doby vždy, ak sa mu niečo páčilo, tak to bolo akčné...
Na Hex sme chodievali i naďalej. Na prelome nasledujúceho septembra a októbra zorganizoval ich vtedajší manažér Martin Sarvaš v PKO veľkolepý krst druhého albumu „Abrakadabra“. Koncert sa volal „Comeback party“ vzhľadom na to, že nový hexácky počin pozostával z pesničiek slovenskej beatovej vlny. Prúdy, Jožko Barina, Dežo Ursiny, Modus... Ozaj, iba zasvätení vedia, že „Letná láska“ je hit z pera Janka Lehotského, pôvodne ju vtedajší Modus spieval po anglicky pod názvom „Little Girl“, a neskôr ju pretextoval do slovenčiny Boris Filan. Keď som sa vtedy Janka pýtal, čo hovorí na novú verziu, tak sa usmial a skonštatoval, že skoro tú pesničku nespoznal.
„Comeback party“ trvala až do skorých ranných hodín. Okrem Hexu, Janka L. a Jožka B. zahrali Pavol Hammel s Mariánom Vargom, Fermata, The Bells, a ... Kto si to má po tých rokoch pamätať?
Prečo vlastne takto lovím v pamäti? Na trh sa dostáva výnimočný vydavateľský počin. Opus sa rozhodol, že na dvoch samostatných dvojCD zmapuje a vráti poslucháčom prvých päť albumov skupiny a pridá trinásť bonusov. Prvé tri sú určite už niekoľko rokov nezohnateľné, pôvodní vydavatelia sa pre reedície nerozhodli, ďalšie – prelomový UltraPop z roku 1997 a následný Supermarket (1999) má síce Opus v katalógu, ale chvályhodne sa rozhodol, že spojí príjemné s užitočným. Medzi raritami nájdete napríklad prerábku skladby „Bioelektrovízia“, ktorú skupina nahrala s Richardom Müllerom, pesničku F. K. Veselého „Prečo sa máme rozísť?“, či vôbec prvý štúdiový počin Hexu. Viac informácií nájdete tu, tu a tu.
A ako do toho zapadá Stará tržnica? Kedysi pred rokmi sa záhadným riadením osudu uskutočnil v Trenčianskych Bohuslaviciach koncert, na základe ktorého vznikol dnes už kultový festival Žákovic open. Časom sa rozrástol o svoje zimné pokračovanie. No a v spomínanej Starej tržnici práve na Mikuláša môžete zažiť skvelú atmosféru počas vystúpení skupín Mňága a Žďorp, Para, Le Payaco a Hex. Tí predposlední zahrajú ako poslední svoj údajne naozaj posledný koncert, poslední menovaní nezahrajú ani notu zo svojich vlastných piesní, po šiestich rokoch totiž oprášili projekt tHex Cure, počas večera si však budete môcť zakúpiť asi ako prví obe zmienené dvojCD.
Mohol by som spomínať i ďalej. Napríklad, ako Yxo s Ďuďom vysielali v Rádiu Ragtime vlastnú reláciu, ako tam Yxo občas prišiel so svojim psom, ako tam nosili v predpremiére svoje nové piesne – áno, musím sa neskromne priznať, že som ako jeden z prvých počul „Vetroň“, „Snežný pluh“ či „Každý deň je nedeľa“, alebo ako som si spomínanú pesničku s kapelou zaspieval na záver jedného turné v Košiciach. Alebo, ako sme po koncerte vo Vranove nad Topľou s Fefem riešili „Stopárovho sprievodcu po galaxii“. Alebo...
V každom prípade som rád, že si budem môcť v digitálnej podobe vypočuť nahrávky, na ktoré sa nedá zabudnúť, a ktoré nielen mňa sprevádzajú už dobrých pätnásť ro(c)kov.
