Keď na jedno pódium a v jeden večer pozvete rapera i pesničkára, vyzerá to, akoby ste si z niekoho chceli vystreliť. A najmä, akoby ste nevedeli, koho takýmto dvojkoncertom chcete osloviť. Lenže v utorok v bratislavskom bunkri Subclube to celé vyzeralo inak. Peťo Tázok je totiž všetko, len nie ďalší tuctový slovenský rapper, ktorý pred nosom šibrinkuje rukami, máva zlatou retiazkou, chváli sa novou bundou a s uterákom okolo krku by vám najradšej naservíroval zaručené pravdy o svete, živote, ulici a jeho osobných sexuálnych obsesiách.
A Čech Xavier Baumaxa, chlapík s gitarou a sklonom k cirkusantstvu, taktiež nie je vážený starý bard, ktorý sa zacyklil niekde v šesťdesiatych rokoch. To on je skôr kombináciou Jarka Nohavicu, českých kapiel Wohnout a Bratři Orffové, so sklonom strieľať si z všetkého a všetkých navôkol. Jednoducho, keď sa na jednom pódiu, i keď nie naraz, stretnú dvaja kabaretiéri, nemôže to dopadnúť zle.
Vy však môžete pôsobiť ako blázon, keď sa záchvatov smiechu nedokážete zbaviť ani na nasledujúci deň. Pritom Tázokovo mestečko Vp84 a jeho síce komplikované, no nezameniteľné veršovanie glosuje dnešný svet výstižnejšie ako mnohé naoko zasvätené komentáre. Tento projekt, za ktorým stojí Tázok a jeho producent Karaoke Tundra alias Viktor Tverdochlibov, dávajú frčku do nosa nielen všetkým slovenským „jou jou“ hiphoperom. Označenie hip-hop pre intelektuálov síce znie smiešne, najmä na Slovensku, no Peťo Tázok od neho ďaleko nemá.
Naopak, Xavier Baumaxa je punker, ktorý si akoby náhodou odskočil k folku. Vystriedal niekoľko kapiel, aby nakoniec skončil ako sólista s dvoma gitarami a prejavom, ktorý síce občas pripomína štvrtú cenovú, no o to je azda trefnejší. Servítky pred ústami sa našťastie už tak veľmi nenosia. Čo však oboch spája, je práve prístup. Na pódiu už chýbali iba kostýmy, pretože ani Tázok, ani Baumaxa v sebe nezaprú istú dávku trocha extravagantného kabaretu, ktorý sa vymyká banálnym hudobným poučkám. A preto: zvuk–nezvuk, spev–nespev, hudba–nehudba, hra–nehra. Ale aké to vie byť úžasné!
