„Už se poprali? Už se poprali?“ Ánooo! Už je to tu! Dlhoočakávané finálové kolá 2. ročníka speváckej súťaže Slovensko hľadá Superstar odštartovali svojou veľkolepou premiérou 3.2. roku pána 2006. Všetka sláva sa konala v bratislavskej Inchebe, ktorá praskala vo švíkoch od návalu ochrankárov, novinárov, štábu, fandov, fanyniek, kamarátov, mám, otcov, bratov, sestier a ďalších rodinných príslušníkov našich finalistov.
A ja som to premeškala, teda čiastočne. Videla som len generálku, ktorá samozrejme postráda istú grandióznosť a dostala som sa k záznamu, ktorý mi nahrala mamka. Cestou vlakom som ale bola dôkladne oboznámená so všetkými závažnými okolnosťami večera. A teda, že: Peťa Kepeňová získala Divokú kartu, že Štroffek s Cmoríkom zaspievali jedinečne, že Peťa zas až tak jedinečne nezaspievala a že vypadla Lenka Kvaková…
Viete, aké to je, keď vám film prerozprávajú od začiatku do konca? Viete, však? Myslela som si, že som tým prišla o napätie a atmosféru, ale keď som si to potom doma pozrela a videla som burácajúci dav s transparentmi a transparentíkmi, rúčky čakajúce na hod plyšákom do pohybujúceho sa cieľa, moderátorov v plnom nasadení a decká zoradené na pódiu, tak sa mi vybavila všetka tá energia, ten strach, to zvláštne šteklenie v žalúdku a eufória prvého finálového večera z minulého roka. Nevedeli sme, čo nás čaká a zostali sme zasiahnutí energiou davu. Bolo to fantastické. Dá sa o tom hovoriť, dá sa to opísať, možno aj nakresliť, no i tak vás to prekvapí, ovalí a strhne prúdom. Je to jedinečnosť okamihu, ktorý sa už nezopakuje. Budúci týždeň to už bude iné…
Vždy, keď si na to spomeniem mám zimomriavky a som si istá, že niečo podobné prežívala aj tohtoročná jedenástka. Aspoň dúfam, že o to neboli ukrátení. Preto bolo toto kolo, či už niekomu vyšlo, alebo nie, výnimočné. Adela s Pycom opäť raz predviedli, že majú prečo moderovať najväčšiu šou Slovenska a že to vedia aj v syntetickom oblečení a s Madonnou v pätách. Okrem komunikačných schopností dvojice, musím pochváliť aj fyzické dispozície pána Rauscha v podobe jeho tanečných kreácií, ktoré boli oku žien všetkých vekových kategórií viac než lahodiace. Jedným citoslovcom: mňam!
Finalisti spievali veľmi pekne a mnohí lepšie ako na generálke. Najviac ma oslovili už spomínaní Ivan s Petrom a v tesnom závese za nimi Richard s Jakubom. Povedala by som, že po speváckej stránke to bolo v piatok dosť vyrovnané. A páči sa mi aj spoločná pesnička finalistov.
Počula som na jej adresu, že je príliš haberovská, ale nechápem, prečo by Haberová pesnička nemohla byť haberovská. Ivan Tásler znie ako Tásler, Zuzka Smatanová ako Smatanová. Myslím, že by sme nemali uberať Haberovi právo znieť po svojom. A vôbec. Prvé tohtoročne finále sa vydarilo a všetci môžu byť spokojní ( teda takmer všetci, jedinú menšiu výhradu mám k outfitu niektorých súťažiacich).
Videli sme jedenásť výborných spevákov, počuli sme výroky z úst štyroch vo svojom odbore erudovaných porotcov, zasiahla nás atmosféra zhypnotizovaného davu, vtip a šarm moderátorov…Nie je čo riešiť. Už si len počkať týždeň, kým sa naši obľúbenci znova ocitnú v svetle reflektorov a my si ich pekne vychutnáme :)