BRATISLAVA. Koľko tu bolo skupín, ktoré sa chvastali tým, že budú najlepšími na svete? Britskej štvorici Coldplay sa to do istej miery podarilo. Začiatkom druhého tisícročia boli jednou v mori britských nezávislých gitaroviek, ale dnes sa o túto skupinu, vedenú charizmatickým spevákom Chrisom Martinom, zaujíma celý svet.

Coldplay v posledných dňoch pútajú v hudobnom šoubiznise najviac pozornosti. Dôvodom je ich najnovší album Viva la Vida or Death and All His Friends, ktorý vyšiel minulý týždeň. V piatok trinásteho na celom svete. Bude tento smoliarsky dátum novým začiatkom v ich sľubne sa rozvíjajúcej hudobnej ceste?

Uvidíme. Isté je, že Coldplay pripravili pozoruhodný album, ktorý trochu náročnou stavbou a novými zvukmi vybočuje z ich troch predchádzajúcich nahrávok. Môže za to osoba zvukového mága a producenta Briana Ena, ktorému skupina vďačí za to, že urobil ich hudbu pestrejšou.

Šialení ¶perfekcionisti

Cesta k Viva La Vida bola zložitá a náročná. Coldplay vznikli v roku 1996 na univerzitnom internáte v Londýne. Kapela mala v podstate rozprávkový štart. Po prvých singloch hneď podpísali zmluvu s vydavateľstvom Parlophone. Debutový album Parachutes priniesol ich prvý veľký hit Yellow, skladbu, ktorú v tom čase ocenil napríklad Bono, keď si ju nôtil počas koncertov U2.

Skupina postupne mierila do prvej ligy britského rocku, aj keď ich snivý, zadumaný a uplakaný štýl mnohých iritoval. Napríklad vplyvný hudobný boss Alan McGee povedal, že je pre „tých, čo ráno po sebe zanechajú mokrú bielizeň“.

Prienik sa podaril hneď druhým albumom A Rush Of Blood To The Head, ktorý vznikal za veľmi krkolomných okolností. Kapela ho nahrala dvakrát, až kým bola s výsledkom spokojná. Z nahrávky vypadlo niekoľko veľkých hitov, medzi nimi In My Place, jedna z najlepších piesní Coldplay vôbec.

Coldplay boli vždy veľkými perfekcionistami, ale mnohí si už klopali na čelo, že ďalší album X and Y nahrávali dlhých štrnásť mesiacov. Kapela sa v tom čase ocitla pod veľkým tlakom. Okolo nich sa rúcal nahrávací priemysel a bossovia domovskej značky EMI dúfali, že ich nový album vytrhne firmu z biedy.

Výlet do dospelého rocku

X and Y nakoniec zaznamenal veľký komerčný úspech, ale cesta k prijatiu tohto albumu bola veľmi náročná. Kapela sa snažila vytvoriť zvuk niekde medzi Dylanom a Kraftwerkom, dvomi hudobnými protipólmi, a do istej miery sa jej to aj podarilo.

Najnovší Viva la Vida or Death and All His Friend je logickým krokom od ich predchádzajúceho robotického zvuku. Nie je to album na prvé počutie, ale náročný výlet do sveta tejto talentovanej skupiny, ktorá sa hrdí tým, že ju tentoraz inšpirovala hispánska kultúra.

Ide skôr o pocit ako o konkrétnu inšpiráciu. Na albume totiž nie sú tradičné latinsko-americké rytmy. Jediným priamym odkazom je názov odvodený od obrazu kultovej mexickej maliarky Fridy Kahlo s názvom Viva la Vida, čo v preklade značí dlhý život.

Nový album je stále Coldplay, aj keď trochu iný, ako sa pôvodne čakalo. Tajomný, zastretý, neuchopiteľný a do istej miery aj trochu prekombinovaný. Ako alternatívno-rocková opera.

Kritici sú k albumu trochu rozpačití. Na jednej strane chvália nové smerovanie skupiny, na druhej zas kritizujú fakt, že výlet do dospelého rocku, ktorý je plný náročných textárskych tém, sa podľa nich vydaril iba čiastočne.

Bude isto zaujímavé sledovať súboj na diaľku ich papierových rivalov z U2. Tí vydávajú nový album v októbri a spolu s Cold­play ich spája fakt, že ich album produkoval tiež Brian Eno. Možno konfrontácia oboch albumov poukáže na prednosti a slabosti novinky od Coldplay, ktorých mnohí kritici považujú za nástupcov U2.

Coldplay sú (zľava) bubeník Will Champion, basgitarista Guy Berryman, spevák Chris Martin a gitarista Jonny Buckland. FOTO – EMI