Slávik: Načo za každú cenu vtipkovať? Stačilo zostať normálnym

Urobiť „dopozerateľnú“ šou je u nás stále problém. Ale keď sa vám nepáči, stačí vypnúť televízor.

Udeľovanie cien Slávik ukázalo, v akom stave je slovenský hudobný aj televízny mainstream.

Sme krajinou kozmonautov. Doteraz sme oficiálne mali síce len jediného, ale v tomto roku už niekoľkých.

Po otvorení Európskeho hlavného mesta kultúry so sloganom „Vitajte na planéte Košice“ prišla „intergalaktická kozmická šou Slávik“.

Rozdiel bol iba v tom, že teraz skafandre nevyzerali lacno a že víkendové udeľovanie hudobných cien chcelo byť vtipné.

Kam (ne)chodí Ráž

Že sa niečo v slovenskej hudbe mení, ukázala už pred víkendom návšteva tria Ráž, Ďurinda, Lipa v parlamente. Boli tam „rokovať o rozvoji slovenskej hudby“, čo znamená porozprávať sa, ako dostať viac slovenskej hudby do rádií.

K zákonu o povinných percentách hranosti je ešte ďaleko, ale keďže popularita nie je večná (ako ukázal aj Slávik 2012), niečo robiť treba.

Keď to nejde hudbou samotnou, skúsime to cez politiku. To si asi povedali aj v JOJ a na pódium v nedeľu večer poslali prezidentovho dvojníka. Keď priniesol obálku s menom víťaza Absolútneho slávika, Štefan Skrúcaný mu povedal: Tak už to tu máme, biele na čiernom... Už môžete odstúpiť, tuto... A to bol ešte jeden z vydarenejších pokusov o humor.

Elán poslal do bratislavskej Incheby iba druhého gitaristu. Tretie miesto túto skupinu zjavne nezaujíma. Alebo ju už nezaujíma Slávik, respektíve podoba, akú mu dala televízia JOJ. Tá po vlaňajšom pokuse o pompéznosť na spôsob MTV teraz viac stavila na humorné scénky. Opäť to nevyšlo.

Nemusíte pochopiť, prečo majú moderátori na sebe skafandre s americkými vlajkami a visačkou NASA, prečo pesničku v polovici utne reklama alebo prečo jednu z cien odovzdávajú manželia Lelkesovci, ktorí navyše meno prezradia vopred.

No keď sa počas trojhodinového prenosu zasmejete dvakrát, niekde je problém.

Urobiť na Slovensku dopozerateľnú šou zjavne nestojí len na peniazoch. Televízia do večera vrazila dosť, akurát to, čo sa dialo na pódiu, bolo väčšinou trápne alebo trápenie sa. Namiesto snahy za každú cenu vtipkovať by pritom niekedy stačilo zostať normálnym. Civilným. Tak ako to v závere ukázal Meky Žbirka.

Trápne sa podľa vlastných slov cítil aj spevák Kuly, ktorého skupina vyhrala už siedmykrát. Desmod dostal aj Absolútneho slávika za najväčší počet hlasov.

Cmorik sa stal spevákom, ktorý má viac sošiek ako albumov, a predbehol Müllera aj Žbirku, zaujímavejšie prekvapenie prišlo v kategórii speváčok.

Nové mená, stará hudba

Celeste Buckingham (na snímke s Majkom Spiritom) má len 17 rokov, americko-švajčiarskoiránske korene a robí poprock s prvkami R&B. Prežila trinásť rokov na Slovensku, už sa stihla dostať do finále SuperStar, získať nomináciu na MTV Europe Music Awards a vydať debutový album, z ktorého singel Run Run Run bol vlani jednou z najhranejších skladieb v rádiách.

Na Slávikoch sa objavila spolu s rapperom Majkom Spiritom, ktorému hosťovala na nahrávke Nový človek. Obaja výrazne premiešali nominácie a trend vstupu slovenského hiphopu do stredného prúdu potvrdil Ego.

Novým menom, ktoré robí starú hudbu, je Peter Bič Project. Pesnička Hey Now (podobne ako Egova Žijeme len raz) by pokojne zapadla do 90. rokov medzi odrhovačky typu Mr. Vain.

Lenže Slávik je anketou popularity, a keď má slovenský interpret 21 miliónov pozretí videa na YouTube, populárny nepochybne je. O tej hudbe a vysokej sledovanosti večera si môžete myslieť čokoľvek, ale vzrušovať sa je zbytočné. Stačí vypnúť televízor. Alebo rovno aj rádio.