Prezraďte, prečo má Čechomor tak blízko práve k vlakom? Až tak blízko, že vo vlaku strávi celé turné?
Každý z nás v ranej mladosti vlakom jazdil, sú to celkom príjemné spomienky. Ale náš čelista Michal Pavlík, ten je do vlakov úplny blázon. Má doma dokonca originálny model vlaku, takže keď ho navštívime, hrávame sa spolu všetci na výpravcov (smiech).
Ako vznikla unikátna Čechomor-lokomotíva?
Náš priateľ Radek Šauer vlastní a prevádzkuje lokomotívy. Jednu staršiu dávnejšie kúpil a chcel ju zgenerálkovať. Vtedy nám ponúkol, že na ňu môže dať logo Čechomoru. A tak sme ju napokon pokrstili, a potom prišiel nápad ísť vlakom aj na turné.
Išlo o váš pôvodný nápad? Alebo ste sa dali inšpirovať kolumbijskými koncertmi Manu Chaa z 90-tich rokov?
Pokiaľ viem, všetci umelci, o ktorých je známe, že cestovali na koncerty vlakom, či už to bola Janis Joplin, keď šla zo Severnej Ameriky do Kanady, alebo to bol Manu Chao - jednoducho všetci využili vlak iba ako transport na dané miesto. Príčinou bolo, že šlo napríklad o oblasti, kam sa nedalo dostať iným spôsobom, iba vlakom. No o žiadnej kapele, ktorá by robila celé turné vrátane koncertov priamo vo vlaku, resp. na vlakových staniciach, som ešte nepočul. Netradičné miesta koncertov u vás nie sú novinkou.
Máte pripravené aj ďalšie nápady?
No teraz už môžeme iba letieť lietadlom, plaviť sa loďou alebo prísť traktorom.
Jedným z vašich albumov s Čechomorom boli Proměny z roku 2001. O 7 rokov neskôr vydal herec a hudobník Jan Budař CD s takmer identickým názvom Proměna. Nezlákalo vás porovnávať dva albumy s tak podobným názvom?
Hoci Honzu Budařa dobre poznám, konkrétne tento album som nepočul. Mňa upútal najmä vo filme Nuda v Brne. Sledujem ho skôr ako herca než ako hudobníka.
Aký je rozdiel medzi Čechomorom z čias, kedy ste doň vstúpili a dnešným Čechomorom? Musel sa prispôsobiť meniacim sa hudobným trendom?
Dnes je hlavne vyspelejší a za tie roky si našiel svoju cestu, čo chce a čo má robiť. Čo sa týka hudobných trendov, sledujeme ich. Ale sú veci, ktoré nikdy robiť nebudeme. Nezačneme hrať hip hop alebo elektronickú hudbu. Stále budeme hrať na svojich nástrojoch. A to že používame napríklad samplery a podobne, mi príde úplne normálne. To sú zmeny, ktoré nám umožňuje technologický vývoj. Každý hudobník sa s nimi chce zoznámiť, pretože je to výhodné v tom, že môže mať doma trebárs malé štúdio a vyrábať rôzne typy hudby za menej peňazí.
Z Čechomoru je dnes žijúca legenda. Čo musí prežiť a čím si musí kapela prejsť, aby o nej ľudia hovorili ako o legende?
Neviem, či sme legenda. Ale celé je to iba o tom, že poctivo pracujete a mali by ste byť presvedčený, že to, čo robíte, robíte dobre. Keď sa vám o tom podarí presvedčiť aj publikum, tak vás stretlo ozajstné šťastie. Ibaže to so sebou prináša veľkú zodpovednosť. Keď niečo tvoríte, ste vo veľkom očakávaní vy sám, v očakávaní je aj vaše publikum. Ale máme šťastie, že máme zamestnanie, v ktorom žiadna chyba nie je taká hrozná. Ak zahráme falošný tón, vôbec nič sa nestane. Sú zamestnania, v ktorých je zodpovednosť aj za najmenšiu chybičku neporovnateľne vyššia.
Vidno, že ste veľký pozitivista. No predsa len, Čechomor si iste zažil aj zlé chvíľky. Žiadna z nich vás nezlomila...
Ja som toho názoru, že pokiaľ nejde o život, ide o hovno. No, naozaj – čo takého hrozného sa inak môže stať? Nejaký koncert zahráte zle? Alebo máte dnes blbý deň či blbú náladu? O nič nejde...
Je v Čechách medzi začínajúcimi umelcami niekto, kto tvorí podobnú hudbu? Alebo Čechomor nemá konkurenciu?
Vzniká niekoľko kapiel, ktorým je tento štýl blízky a pravdepodobne chcú robiť niečo podobné, no inak než to robíme my. Asi ich inšpirujeme. A to je dobre. Je krásne, keď človek objaví skladbu, nejako ju prerobí, predá ju ďalej a ona akoby si začala žiť svoj vlastný život. A potom si ju ľudia začnú spievať a to je tá najväčšia odmena, akú môžete v tejto práci dostať.
Život umelca rovná sa život v neistote. Musíte neustále tvoriť, a to, čo tvoríte, sa musí ľuďom páčiť...
Živiť sa hudbou naozaj nie je jednoduché. Keď sa vám v hudbe podarí vytvoriť niečo dobré, je to šťastie. Je to, akoby nad vami niekto stál, akoby vám šťastie prialo. Vždy to však musí byť podložené tvrdou prácou. Navyše, človek si musí tú prácu neustále vymýšľať. To znamená, že nám vždy napríklad niekto vstúpil do života, s niečím nám pomohol, alebo nám niečo napadlo – tak prišli Proměny, potom Rok ďábla, atď. Alebo sme v koncertnej kariére vymysleli, že urobíme turné po hradoch, tak sme ho urobili. Potom turné vlakom, tak sme ho urobili.
Je táto neistota v dnešnej dobe rovnaká, ako v rokoch, keď ste začínali?
Ak chceme zaujať čo najväčší počet ľudí, neustále musíme premýšľať a vymýšľať, ako ich upútať. A dnes vo svete médií a reklamy, ktoré nás obklopujú na každom kroku, to vôbec nie je jednoduché. Ja by som veru nechcel byť v koži začínajúcich kapiel. I keď, v každej dobe majú umelci iné problémy. Pre nás zase bolo zložité vôbec niečo nahrať. To bolo priam nemožné, pretože na to nikto nemal peniaze. Dnes je zase toho okolo nás toľko, že nejakým spôsobom vyčnievať je stále ťažšie a ťažšie.
Ako to, že vás to neodradilo od umeleckej dráhy?
Ja mám hudbu tak rád, že si ani neviem predstaviť, že by som robil niečo iného. A za tým si stojím už od svojich dvanástich rokov. Keď som prišiel na konzervatórium, objavil som svoje idoly a aj tie k tomu svojím spôsobom prispeli.
Posledné roky priniesli nové javy na poli hudby. Ako vnímate hľadanie talentov prostredníctvom SuperStar či Česko Slovensko má talent a podobných šou?
Tak to je zúfalstvo dnešných televízií. Zneužívajú mladých ľudí. Ja by som povedal, že by to malo byť trestné.
Umelci sa sťažujú, že dnes si ľudia CDčká nekupujú, radšej si album stiahnu z internetu. Ako sa tento jav prejavuje v živote muzikantov? Ako s ním bojujete?
S tým sa nedá bojovať.
Nejako určite áno...
To, že CDčká sa nepredávajú, je nepríjemné. Ale nedá sa s tým nič robiť. Aj tak ich budeme nahrávať naďalej. A samozrejme, umelci koncertujú oveľa viac než kedysi a zarábajú peniaze tak. Takže, áno, tento problém tu je. Netreba ho ignorovať, len treba premýšľať, čo s ním. Napríklad odísť do dôchodku (smiech). Ale nie, to by bola asi škoda.
Pred rokmi ste na vlastnej koži pocítili vstup internetu do profesie hudobníka. Mnohí vaši kolegovia si vďaka internetovým komunitám robia moderné PR – zlákala aj vás táto forma reklamy?
Internet je naozaj super vynález, ale môže byť aj nebezpečný, preto ho ja osobne beriem s určitou rezervou. Pre muzikanta je úžasným pomocníkom v tom, že si tam môže hudbu propagovať vlastne zadarmo. Inak sa už dívam na internetové komunity, vďaka ktorým sa ľudia navzájom odcudzujú. Ale napríklad maily beriem ako samozrejmosť. Zmenilo sa iba to, že nechodíme s listami na poštu, ale posielame si správy elektronicky. Ale aby som sedel doma a písal niekam na internet, že sedím na gauči a pijem pivo, to mi príde dosť stupídne.
Máte v šuplíku veľa nevydaných skladieb?
Jéžiš...
Takže ich bude dosť...
Keď som to naposledy počítal pri príprave nového albumu, zistil som, že ich máme asi 50. Človek na niečom pracuje, potom to odloží, alebo dostane nápad, niečo si poznačí. Toho materiálu je dosť. Pri hudbe, ktorej sa venujeme my, vzniká taký menší problém - v podstate je iba málo tém, o ktorých sa dá spievať. Existujú napríklad pracovné piesne, balady, šteklivé piesne a podobne. Takže sa snažíme vymýšľať aj nové témy a oblasti. Texty a melódie už nestačia.
Dodnes ste aktívny aj na divadelnom a filmovom poli. Hrozí, že sa raz nadobro „presťahujete“ do filmového priemyslu a na Čechomor už neostane čas?
Nie, to nehrozí. Zas až toľko tej práce nie je.
S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Slováci hodnotia prehru s Nemeckom: Dobré, že sa to stalo teraz a nie na MS | Šport.sk")
