Ani jeden sa mu za tri a pol roka, počas ktorých sa stal miláčikom fanúšikov „zošívaných“, nesplnil. Nakoniec sa Evandro Adauto Da Silva rozišiel s klubom v zlom.
Zajtra sa proti svojím bývalým spoluhráčom postaví ako elitný snajper Žiliny v Pohári UEFA. „Odchod zo Slavie ma bolel,“ priznáva brazílsky útočník.
V Slavii ste toho veľa zažili. Tento zápas musí byť pre vás mimoriadne prestížny...
„Určite. A nielen pre mňa ako bývalého hráča Slavie Praha. Je to dôležité stretnutie pre celý slovenský futbal. Chceme ukázať, že obe ligy majú porovnateľnú kvalitu. A ja? Slavia je klub, vďaka ktorému som sa dostal do európskeho futbalu. Ale nesmiem chcieť predvádzať niečo viac. Musím hrať ako inokedy. Nie je priestor na to, aby som si dokazoval, že som lepší ako hráči Slavie. Alebo, že som sklamaný z odchodu z Prahy. To by nebolo správne. Sme jeden tím. Budem pracovať preň.“
Ako to bude na trávniku vyzerať?
„Čakáme ešte ťažší zápas než proti Hamburgu. Slavia hrá podobným štýlom ako slovenské tímy. Česká liga je veľmi bojovná, ale Slavia je iná ako ostatní. Hrá technicky a kombinačne ako my. Okrem toho nás bude rešpektovať. Hráči Hamburgu ani nevedeli, kde nejaká Žilina leží. Vôbec nás nepoznali. Prišli ako veľký klub. A rešpekt nemali.“
Je Slavia lepšia ako Žilina?
„To nemôžem povedať. Pravda leží na trávniku. Povieme si to po zápase. Do novín môžete vyhlásiť čokoľvek. Pokojne môžem tvrdiť, že je Žilina najlepšia. Ale na trávniku slová neplatia. Slavia je skúsenejšia, má väčšie meno v Európe. My sme hrali proti Hamburgu a Ajaxu. A nemal som pocit, že by sme zaostávali. Oni majú meno, slávny dres. Ale my sme neboli horší. Chýbalo nám len šťastie, aby sme bodovali. Žilina bude bojovať proti komukoľvek ako rovný s rovným.“
Teraz je pre vás aj bod málo…
„Hráme doma. A tam sa jednoducho musí vyhrávať. Vždy! (dôrazne) To je moja jediná odpoveď. Môj reálny odhad je, že môžeme z posledných dvoch stretnutí získať štyri body. Ale otázka je, koho porazíme. Alebo doma Slaviu alebo vyhráme na Aston Ville. Žilina hrá stále svoj futbal, kombinačný, po zemi. Český futbal je viac bojovný. Je úplne o niečom inom.“
Ako sa cítite v Žiline?
„Som tu šťastný. Znova môžem hrať európske súťaže proti veľkým klubom. Nikto neveril, že sa Adauto ešte vráti do európskeho futbalu. A ja som to dokázal. Som spokojný a zdravý.“
Máte v Slavii ešte nejakého kamaráta?
„Blízko mám k Matejovi Krajčíkovi, Martinovi Latkovi. V príprave som chvíľu zažil aj Dušana Šventa. A z dorastu si pamätám Tomáša Necida.“
Boli ste sklamaní, že ste v zime 2006 odišli zo Slavie?
„Hej.(reaguje po slovensky) Nechcel som odísť takým spôsobom. Futbal nie je len o tom, či ste hviezda alebo nie. Ľudia by sa mali rešpektovať. A ja som cítil, že v Slavii nemám po zranení potrebnú prestíž. Nikoho z vedenia nezaujímalo, že som sám v cudzej krajine. Povedali si: Kašlem na Adauta. Musel som odísť.“
Takže ste poslali výpoveď zo zmluvy, však?
„Riešil som to cez právnika FIFA. Dvakrát poslal do Slavie list. Ale klub nereagoval. Tak som to nechal tak. Dali mi dole sadru a začal som trénovať. Potom som si našiel v Česku právnika, čo bol ten najlepší nápad. Dohodli sme sa na ukončení zmluvy. Klub bol spokojný a ja sklamaný. Ale už je to preč, história. Koniec. Mám iný život. V Žiline sa starám len o futbal. Veľa hráčov tu chce hrať. Aj zo zahraničia. Je to výborný rodinný klub. Všetci držia pri sebe, starajú sa. A tunajší život nie je taký stresujúci ako v Prahe. Tam je to príliš uponáhľané.“
Zanevreli ste na Slaviu?
„Vôbec nie. (rozhodne) Boli to dobré časy, mal som úspech. Vyhlásili ma za najlepšieho cudzinca v českej lige. Vedenie sa potom v Slavii vymenilo. Pána Rosena, ktorý to teraz vedie, poznám. On sa zaujíma o to, ako sa hráči majú a čo im chýba. Kedykoľvek mu môžete zavolať. To je fajn. Ale musím povedať, že v Žiline som spokojnejší.“
Navštívili ste nový štadión Slavie v Edene?
„Išiel som sa tam pozrieť. Ale bola tam nejaká ochranka a nepustila ma dovnútra. Asi nevedeli, kto je Adauto. (smeje sa) Prišiel som ako normálny človek. Ale ďalej som ísť nemohol. Nedá sa nič robiť. Sú tam noví ľudia. Zvonku vyzerá štadión krásne. Keď som prišiel do Slavie, mal som dva sny. Vyhrať titul a zahrať si na novom štadióne. To boli moje prvé slová po príchode. Bohužiaľ som sa toho nedočkal. Mám len dve druhé miesta. Ešte som v kariére nič nevyhral. So Žilinou sme v lige teraz tiež druhí. Ale verím, že to raz príde.“
Letíte na Vianoce do Brazílie?
„Hej. Šiesteho decembra letím domov. Mám tam priateľku. Človek si musí oddýchnuť, vyčistiť si hlavu. Ale vrátim sa. (smeje sa) O deň neskôr priletí aj Jindra Skácel. (bývalý brankár Slavie – pozn. aut.) To je môj kamarát. Keď letím na dovolenku, on ide tiež. Bude tam až do dvadsiateho piateho. Týždeň bude bývať u mňa. Potom si prenajme auto a jazdí na výlety. Napríklad do Ria de Janeira. On už to v Brazílii pozná. Vezme si auto a sám vyrazí. Hovorí aj po portugalsky, nemá žiadny problém.“
Hovoríte výborne po česky. Aké slovenské slovíčka ste si obľúbili?
(chvíľu premýšľa) „Naozaj, hej, tiež. Slovenčina má iný zvuk ako čeština. Je mäkšia. Veľmi sa mi páči. Naozaj krásny jazyk.“
Zdroj: deniksport.blesk.cz
