V redakcii sme vybrali 20 albumov, ktoré podľa nášho názoru najviac ovplyvnili to, ako v súčasnej dobe vyzerá a znie slovenský rap.
Ak by slovenský rap oslavoval narodeniny, už čoskoro by mal tridsať rokov. Ešte pred tým, ako ich zmapuje Rytmus v dokumentárnom filme Tempos, sa na jednu kľúčovú etapu pozrieme my – bez predsudkov, subjektívne, no predsa so snahou k objektivite na základe niektorých merateľných premenných vyberieme 20 najlepších slovenských rapových albumov uplynulých 10 rokov.
Fanúšikovia slovenského rapu sa postarali o to, že v našich končinách niet silnejšieho žánru, čo v konečnom dôsledku vidíme aj v rebríčkoch na streamovacích službách. Nehovoriac o miliónoch pozretí na YouTube, ktoré dokážu aj na jednej skladbe vygenerovať za pár dní. Dôsledkom ich obrovského záujmu je, že sa bez problémov uživia desiatky raperov.
Nie každý si však dokáže svoj úspech udržať kontinuálne a aj vďaka nášmu výberu budeš mať možnosť odsledovať, kedy podľa nás zažiarili slovenskí raperi najviac. V sprievodnom texte zhodnotíme, ako sa s úspechom popasovali, prezradíme niekoľko zaujímavostí, ktoré nám odhalili s odstupom času. Taktiež sme vybrali niekoľko dôležitých skladieb, ktoré v tebe pravdepodobne vzbudia nostalgiu. Väčšina z týchto projektov už našťastie je dostupná na streamovacích službách, nájdu sa však aj výnimky.
Gramo Rokkaz – Manifest (30. jún 2010)
Šesť raperov, päť producentov a dvaja DJs znie ako kombinácia, pri ktorej je nemožné nájsť súhru, aby nakoniec album znel ako celok. Aj keď sa chalani pri poňatí jednotlivých skladieb líšia a dá sa povedať, že su nekonzistetní, ako celok dáva Manifest zmysel od začiatku po koniec. Platforma, z ktorej vzišlo viacero do dnešného dňa aktívnych umelcov, bola na začiatku dekády dôležitým pilierom, ktorý pomohol vyrásť aj Separovi. Dnes aspoň vidíme, ako zmýšľanie ovplyvňuje smerovanie interpreta.
Na koncertoch síce zapletali vrkoče z káblov mikrofónov a honorár si delili na toľko dielov, že sa dalo hovoriť o malej firme, zadefinovanie pojmu sampler na Slovensku im už nikto nevezme. Cieľom projektu v skutočnosti bolo ukázať aktuálnu formu jednotlivých raperov, aby sa fanúšikovia mohli tešiť na ich sólové aj skupinové projekty.
Najlepšie skladby: Nevyprávaj!, Dvakrát meraj, Nemožem ich mať všetky
Delik a Bene - Záblesky geniality, úlomky šialenstva (15. december 2010)
Presne tak, ako dnes nie je moderné zakladať skladby na textoch, to v roku 2010 bola korunná disciplína, ktorú sa snažil ovládnuť každý. Po tom prišli Delik a Bene, ktorí spísali najšialenejšie príbehy zo svojich životov aj životov svojich kamošov a ostatní vedeli, že nemá zmysel sa ďalej pretekať. V kombinácii s hudobnými produkciami, resp. často skôr hypnotickými tripmi Peka, ktoré by si netrúfol ovládniť snáď nikto iný, počúvame nenapodobniteľný album nehovoriac o procese vzniku.
Delik vypil fľašu vína, vymyslel si tému, pripravil text, nahral slohu a poslal ju Benemu, ten mu po troch alebo štyroch cigaretách poslal odpoveď so svojim partom a keď si takto vymenili niekoľko správ, na svete bola energická nahrávka, ktorá ťa prekvapí po desiatom aj dvadsiatom vypočutí, keď objavíš ďalšiu metaforu.
Ak by sme z týchto albumov niekedy raz robili rebríček, dal by som si streliť do kolena, aby bol v prvej trojke najlepších v histórii československého rapu.
Najlepšie skladby: Na káve, Všetky tie ženské, Let 1234
Čistychov - Rap/Evolúcia (14. február 2011)
Jeden z najväčších priekopníkov rapového žánru na Slovensku vydal hneď tri veľmi zásadné sólové projekty, našťastie, jeden aj v uplynulej dekáde, keďže Né Produkt a Posledný Doberman prišli ešte v rokoch 2004 a 2008. Poctivo odrapované riadky balansujú medzi dvoma ústrednými témami, tá prvá vychádza zo snahy o zodpovednosť a motiváciu spojenú s kritikou spoločnosti, druhá je skôr zábavnejšia, ktorú Čistychov následne rozvíjal viac v latino rytmoch.
Ak sa však pozrieme na vývoj tých viac kritických a spoločenský aktivizujúcich albumoch, Rap/Evolúcia je vyvrcholením starej školy, po ktorej už prichádzali len márnejšie pokusy. V horšom prípade nás Čistého kolegovia chceli presviedčať o tom, že nás dokážu zábávať na diskotékach.
Najlepšie skladby: Rap/Evolúcia, Koľká bije, P.D.P.
Moja reč – Dobrí chlapci III (6. máj 2011)
Rozpad Mojej reči je aj po rokoch pre fanúšikov ich tvorby od Dema emotívnou záležitosťou. Je pravdou, že handlovskí Dobrí chlapci strácali v posledných rokoch dych, s ohľadom na to, v akom tempe nás zásobovali pankáčskym rapom v minulosti im však nemáme nič za zlé. Ak sa spätne ohliadneme za tým, čo všetko prezradili v textoch, dá sa z toho ľahko odvodiť, aký život žili a zároveň aj to, prečo im takpovediac „dochádzala para.“
Dobrí chlapci 3 boli vyvrcholením šesťročnej intenzívnej kariéry, počas ktorej Supa a Delik vyprodukovali doslova stovky trackov a pravdepodobne aj spoluprác. Obaja v tom čase balansovali na hrane toho, čomu sa dá hovoriť lyrická genialita, ak ide o slovné zvraty, punchlines, storytellingy ale aj samotnú kreatívu, ak ide o vyjadrovanie sa často k úplne bizarným témam.
Tieto slová charakterizujú každý jeden projekt crew z Handlovej. K tomu poriadna dávka kritiky fašistov a vlastne každého netolerantného človeka. Ak by sa raz mali Supa a Delik opäť spojiť, nemusia sa snažiť naskočiť na trend ako v prípade posledného spoločného albumu Offline, úplne bude stačiť naladiť sa na vlnu Dobrých chlapcov.
Najlepšie skladby: On a On, Trocha lásky, Ihla
DMS – Čo sa stalo?! (13. júl 2011)
Dnes už nemáme pochybnosti o tom, že ide o najvzácnejší projekt, aký kedy dali chalani z DMS dohromady a dôvod je veľmi jednoduchý. Kým dnes dokážu spraviť množstvo typovo podobných skladieb, Čo sa stalo sa už nikdy nikomu nepodarí napodobniť, či už náladou, témami aj celkovým dojmom. Samozrejme, je dokonalým odrazom „len“ doby, v ktorej vznikol, spracovaním po hudobnej a lyrickej strany je klenotom, vďaka ktorému sa nikto nemusí Dameho, Separa alebo Smarta pýtať, ako si spomínajú na rok 2011. Stačí si pustiť Čo sa stalo.
V niektorých momentoch dokonca môžeme badať, že sa trojica vo svojich základoch vôbec nezmenila a pohodlne nájdeme rovnakých menovateľov všetkých projektov od Teraz už naozaj až po MDMS. Dôvtip, nadhľad, správnym spôsobom prekročená hranica úprimnosti, ale aj kritika sa nesú každým albumom. „Som svoj obľúbený raper, nebudem vás lanáriť,“ odkázal Separ na tracku Ružové brýle. Je to vlastne veta, ku ktorej sa pokojne vracia aj po skoro dekáde.
Je možno škoda, že mladší poslucháči nezažili DMS z obdobia Gramo Rokkaz, asi by dnes oveľa jednoduchšie rozumeli všetkým krokom, ktoré robia. Nikdy nie je neskoro dobehnúť reálie z doby minulej a veľkým kusom skladačky je práve album Čo sa stalo.
Najlepšie skladby: Vec zvyku, Čo sa stalo?!, Ružové brýle
Majk Spirit – Nový človek (11. november 2011)
Kto vie, ako by kariéra Majka Spirita vyzerala, keby sa pred deviatimi rokmi nehecol a nevydal album, ktorým sa vyprofiloval úplne iným smerom ako zvyšok jeho kolegov z bratislavských sídlisk. Nie že by sme mu neverili časti textov venované životu medzi blokmi, texty venované duchovnu, ženám, hľadaniu pravdy a často cenné životné rady zneli z jeho úst vždy oveľa uveriteľnejšie.
Majk Spirit: Mám svoju vlastnú ligu už od albumu Nový človek (Rozhovor)
22. decembra 2019, 16:15
Ženy sa právom cítili a pokojne do dnešného dňa cítia byť zvádzané, zároveň si na svoje prídu aj tie staršie. Kým albumy H16 boli primárne venované klasickým rapovým témam a prechádzali postupným vývojom so žánrom ako takým, Koko Šajs, resp. Majk Spirit si poskočil niekoľko krokov vedľa a naviazal na seba (a tým pádom aj zvyšok kapely z Halovej 16) veľa iných poslucháčov.
Aj Nový človek má určite zásluhu na tom, že rap počúvajú Slováci a Česi, ktorí by si k nemu inak možno cestu vôbec nenašli. Ani zbabraný klip na najväčší ťahák v podobe tracku Ženy treba ľúbiť Speezyho nezastavil od toho, aby odštartoval tú oveľa lepšiu časť svojej kariéry.
Najlepšie skladby: Legendárna, Nový človek, Hľadám Pravdu
Rytmus – Fenomén (5. decembra 2011)
V prípade Rytmusovych albumov vždy platilo, že to, čo práve žil, sa následne v pomere jedna k jednej objavilo na sólovom projekte. V období pred vydaním si tretina Kontrafaktu do veľkej miery zakladala na pozornosti a bola chodiacim marketingovým nástrojom. Rytmus priťahoval záujem, užíval si, ako mnohí nechápu jeho otvorenosť a často uletenosť, na ktorú neboli napríklad diváci v televízii zvyknutí.
Aj preto mal logicky v tom čase potrebu povedať, že hovnám neodpovedá a naplno sa v ňom prejavilo, že už nie je len raperom ale All Kind of Music. Kontroverziu niektorých skladieb striedali tie pokornejšie, čo vychádza najmä zo súkromia rapera. Aj on po príchode domov svoj povestný imidž „zavesil na vešiak“ a bol kriticky zmýšľajúcim človekom, ktorý si uvedomoval svoju pozíciu. Presne tak, ako to opísal na tracku Sám, ku ktorého napísaniu sa mohol v tom čase dostať len človek v jeho pozícii.
Od roku 2011 badáme pre to množstvo zmien, Rytmusov spôsob vystupovania pred veľkým davom verzus v okruhu blízkych sa výrazne vyrovnal, síce nikdy nepotreboval meniť dávku sebavedomia, chovanie bez pochýb zmenil. Ostatne, obzvlášť sa to ukázalo o päť rokov neskôr na Krstnom otcovi.
Najlepšie skladby: Sám, Deti stratenej generácie, AKM
Boy Wonder – Špinavý poet (16. apríl 2012)
Boy Wonder má jedinečnú schopnosť spraviť devízu z každej svojej vlastnosti, dokonca aj z lenivosti, drzosti a trnavského prízvuku, s ktorým by možno dnes už bežný „nový“ raper nebol ochotný vystupovať, radšej by sa skúsil prezentovať rýdzo slovensky. Wondy bez problémov obracia útoky aj proti sebe, po celý čas ide tvrdo a koniec koncov nedal sám sebe na výber – týchto 16 skladieb a 3 skity logicky vychádzajú z myšlienok zvráteného básnika.
Člen Turbo Boost nepotrebuje na zvládnutie plnohodnotných skladieb hostí, tématicky si vystačí sám so svojou hlavou a produkčne je natoľko špecifický, že sa aj producenti musia odviazať, v konečnom dôsledku sme za posledných 20 rokov nepočuli nikde na svete nič podobné, ako vydáva Boy Wonder.
Každý rok zaradíme jeho meno medzi zoznam tých interpretov, od ktorých očakávame projekt. Aj keď sme tento rok spravili výnimku, stále dúfame, že sa po niekoľkých singloch z roku 2019 prihlási o slovo.
Najlepšie skladby: Píšem vety, Nýmand, Čierna vdova
Vec – Stereo Farbo Slepo (14. december 2012)
Vec bol vždy viac funky ako tvrdý uličný raper, život aj seba samého bral s nadhľadom, a to sa odrážalo aj v jeho tvorbe. Služobne aj vekovo staršiemu raperovi určite pomohlo k získavaniu nadhľadu kamarátstvo s chalanmi z Mojej reči či Zverinom, ktorý ho za sprievodu červeného vína a NHL sprevádzali najlepšími rokmi. Branči zároveň vždy tvoril prirodzene tak, aby si k nemu cestu našli aj jeho rozvesníci, aj keď, samozrejme, vek nikdy v rapovom žánri nehral rolu.
Je v konečnom dôsledku ťažké porovnávať Veca s ktorýmkoľvek iným jeho kolegom už len z toho titulu, že čoskoro bude oslavovať tridsiate výročie ako aktívne vydávajúci raper. Dnes je viac než pochopiteľné, že rap využíva ako aktivizmus a zároveň je vidieť, že si aj on užíva možnosť ohýbať ho do podoby iných žánrov.
Najlepšie skladby: Všetko bude OK, Samotár, Kúsky Mňa
Momo – Za očami (2. december 2013)
Momo má jednu z najturbulentnejších kariér spomedzi všetkých slovenských raperov, obzvlášť ak ide o vzťahy. Keďže je zároveň veľmi aktívny, máme možnosť sledovať veľmi podrobne jeho vývoj od čias, kedy bol kamarát s každým cez momenty, kedy si mohol dovoliť ako jeden z mála spolupracovať s Rytmusom až do obdobia, kedy ostal úplne sám.
Ak by sme mali vybrať len jeden projekt, určite by sme sa museli vrátiť do čias, kedy bolo všetko v úplnom poriadku a petržalský raper sa kamarátil so Strapom, Separom, Ektorom aj Damem. Momo maximálne rozbíjal telefóny a kričal na Molocha, aj keď, samozrejme, skutočný klenot z jeho dielne sa datuje ešte do roku 2004.
V princípe každý Momov album odráža jeho výbušnosť, ale aj schopnosť pomenovať problematiku správnymi slovami, úprimne a bez okolkov, čo dominuje aj v tomto prípade.
Najlepšie skladby: J*bem tvoje lóve, Za očami, Pýcha
Kontrafakt – Navždy (16. december 2013)
Na najzásadnejšom počine Kontrafaktu vôbec vystriedal Nate Dogga z Bozku na rozlúčku DJ Premier a zvyšok hostí mal skôr za úlohu obohatiť projekt o to, čo už Rytmus s Egom brali zo svojej pozície ako samozrejmosť. Teda minimálne rapovejšie momenty, ktoré ešte žánrovo obohatili aj Laris Diam alebo Lexo.
Kontrafakt na Navždy dal ohýbaním slov zabrať slovenčine a otestoval jej limity, keď niektoré výrazy používal na hranici zrozumiteľnosti. Frázovanie, striedanie tempa, zvukové filtre aj dovtedy pre mnohých nepoužiteľné produkcie osedlali tak dobre, že aj po šiestich rokoch znie album ako „nový.“
Ak by mal tento výber aj poradie, pravdepodobne všetci fanúšikovia aj interpreti sa zhodnú, že neexistuje iný adept na prvenstvo. Album Navždy odštartoval diametralne odlišnú éru.
Čo je pravdepodobne najdôležitejšie, nenásilnou formou (po tej násilenjšej v podobe Školy rapu) vysvetlil poslucháčom, že je boombap mŕtvy, aj keď – umrel so cťou. Kto vie, ako by verejnosť prijala, keby ju chcel po tejto stránke vychovávať a diktovať jej trendy ktokoľvek iný.
Najlepšie skladby: Podzemie, #SSMD, Stokujeme vonku
Separ – Pirát (11. marec 2014)
Rozhodnúť, či Buldozér alebo Pirát nám pomohla aj súvislosť, resp. porovnanie s ostatnými kolegami. Síce Separ sám sebe otvoril prvým menovaným projektom dvere do sveta ziskov, zároveň ukázal, že si vie vytvoriť priestor pre príležitosť a následne sa jej aj chytiť, oveľa dôležitejšie však je, že to dokáže spraviť opakovane, čo sa nedarí mnohým jeho kolegom.
Separ sa vždy posúval o niečo rýchlejšie ako jeho fanúšikovia, zatiaľ ho stále (väčšina) nakoniec dobehla, pochopila a docenila. Práve na toto obdobie dnes člen DMS odkazuje, keď od neho poslucháči žiadajú hlbšie texty, rozmanitejšie témy a rozoberanie problémov, ktorými dnes už nežije. A Pirát je zároveň polcestou úspechu, po ktorej už nasledoval len vzostup.
Najlepšie skladby: Vitaj vo finále, Bublina, Do očí
Haha Crew – Vlna (15. december 2014)
Nikto si v časoch pred vydaním svojho debutu nevytrpel viac nenávisti na internete ako košická skupina, kde v tom čase ako interpret vystupoval Samey a ako hudobný producent Dalyb. Aj napriek tomu dokázali to, čo mali napočúvané spoza veľkej mláky, spracovať a hudobne adaptovať na slovenský trh.
Niektorí riešili, čím sa členovia Haha Crew inšpirujú a čo kopírujú, iní zasa začali študovať prvky úplne iného zvuku, ktorý zrazu sprevádzal slovenský text. Na coveri nosiča sme zrazu nevideli tvár rapera, ale minimalistický symbol vlny ako emoji, čo sa v konečnom dôsledku s chalanmi nesie do dnešného dňa.
Aj keď Slováci dlho nerozumeli, o čo tejto skupine ide, dnes to už majú možnosť vidieť v realite. Rap bez módy je skôr výnimkou a vypredané turné samozrejmosťou. V súčasnosti táto trojica pôsobí pod vydavateľstvom FCK THEM, s ktorým majú možnosť spoločne raziť myšlienku inakosti.
A keď už sme pri FCK THEM, práve na Vlne sa nachádza prvá Tekashiho sloha, ktorá odštartovala jeho kariéru predtým, ako sa stal celosvetovo slávnym.
Najlepšie skladby: Ľalia, Jahody, 300
PODZEMGANG - Iní (23. február 2015)
V princípe nemáme pochýb o tom, že najlepšie a najpočúvanejšie skladby na Podzemgangu doručil Ego, aj napriek tomu zapadá tento projekt do konceptu najzásadnejších. Môžeme menovať hneď niekoľko interpretov, ktorí sa odvážili zavrieť do štúdia s tretinou Kontrafaktu a následne po prvej skladbe vyletieť z jeho hniezda, nadviazať sólovými albumami a do dnešného dňa sa živiť výhradne hudbou.
Zároveň aj sám Ego sa dokázal vybičovať k výkonom, ktoré môžeme zaradiť medzi jeho najlepšie v kariére. Internetoví pamätníci si určite spomínajú na búrlivé diskusie, ktoré fanúšikovia rapu rozbiehali hlavne pod našimi článkami, dnes už vieme, že boj s veternými mlynmi mal zmysel, zároveň sme presvedčení o tom, že druhý podobný projekt už nikdy nemôže spôsobiť taký ošiaľ.
Najlepšie skladby: Nezávislosť, Kníšeme sa, Živoj je fim, Ypsilón
Nerieš – Minimal (1. máj 2015)
Aj keď Nerieš nepatria medzi najmladších na pomyselnej scéne, ak by sme brali do úvahy len služobný vek medzi tými najlepšími, v rok 2015 sa o nich dalo hovoriť ako o nováčikoch. Už vtedy však mali za sebou množstvo skúseností s hudbou vrátane vydaných skladieb. Prelom prišiel až s projektom Minimal, rolu pri tom zohrávalo hneď niekoľko faktorov. Tým najzásadnejším bolo pravdepodobne to, že poslucháči už boli pripravení na experimenty, zároveň im ulahodila melodickosť a muzikálnosť, ktorou obzvlášť Matej Straka, ale aj Gabryell opývajú.
Za chrbtom im síce stáli Kali aj Strapo, dôležité je, že sa nikdy nesnažili pretláčať ich na silu a dostali možnosť vyšľapať si cestu sami. V čase, keď už ľudia vedeli o Haha Crew aj Pil Cm boli Nerieš treťou – mierne odlišnou alternatívou výberom tém, ich spracovaním a devízou boli aj úplne iné hudobné produkcie. Všetky svoje prednosti postupne rozvíjajú do dnešného dňa.
Najlepšie skladby: Všetky hovná, Míňame lóve, Fog ma Dží
TKX – Z východnej európy na strechu sveta (27. jún 2017)
Žilinský raper Tesla sa po približne dekáde strávenej za hranicami vrátil, aby Slovensku otvorene a vyrozprával svoj reálny príbeh týkajúci sa života plného drog a pornoherečiek na Ibize. Dnes už vieme, že je veľa vecí, ktoré nám nemohol povedať a dozvedeli sme sa iba o životných kapitolách, ktoré už mal sám so sebou uzavreté, aj napriek tomu máme možnosť počuť akoby scenár z filmu.
Bez hostí, až na jednu výnimku s jediným producentom, bez proma, experimentovania alebo snahy zapáčiť sa TKX zaujalo aj tých, ktorým do roku 2017 hovorili MDMA, či J*bať Mixtape len veľmi málo.
Najlepšie skladby: Tenax, Môjmu Bohu, Chlapci, vy neviete o kokaíne nič
Gleb – Lavička Pimpin (15. september 2017)
Našťastie, dnes už nemusíme zvuk pochádzajúci z Británie priamo naviazaný na rap nikomu predstavovať. Gleb postupným vývojom a experimentovaním vytvoril vlastnú verziu toho, čomu by sme bez jeho upozornenia hovorili grime.
Okrem rýchleho BPM má jeho tvorba omnoho viac charakteristických čŕt, ktoré z neho robia jedinečného a nenapodobiteľného interpreta. Aj ruský pôvod a tým pádom svojské vystupovanie, podrezaný jazyk a hlava pripravená skladať príbehy do rýmov patria do Glebovho gauč'n'bass žánru.
Projekt Lavička Pimpin je plný reálnych storytellingov, nákladov aj slovných zvratov a opiera sa hlavne o témy, z ktorých vychádza samotný žáner. Na Slovensku nie je veľa ďalších interpretov, s ktorými by mohol Gleb ako kvalitný grime MC spolupracovať tak, aby to skutočne dávalo význam, a tak si vybral prakticky všetkých vhodných ľudí, ktorí sú medzi nákladmi z rotačného guľometu príjemným spestrením, teda pankáčov z Dogmy.
Najlepšie skladby: Felicia, Blbé príbehy, Antisocial
Strapo – 13. Poschodie (23. apríl 2018)
Strapo sám priznal, že 13. Poschodie bolo skúškou aj pre neho samého, keďže za cenu vykročenia z komfortnej zóny skúšal nové prístupy, čo nám je určite po chuti. Je oveľa vecnejší a hudobne melodickejší a tým pádom je oveľa ťažšie dostať sa do fázy, kedy by už mal poslucháč pocit, že už niektorú zo skladieb počul priveľakrát.
Výber tém je v tomto prípade úplne pochopiteľný a kritika smerovaná na správne miesta nie je nikdy na škodu. Zároveň je z textov cítiť, že Strapo dospel, zmiernil sa a možno oveľa viac pochopil, resp. sa zmieril s tým, že raper nemá moc veci skutočne meniť, maximálne sa môže pokúsiť ukázať fanúšikom pravdu a oprieť sa o fakty.
Pochváliť musíme Strapove odhodlanie mierne vybočiť zo zaužívaných schém. Dočkali sme sa experimentov s hlasom, hosťami aj selekciou hudieb a v konečnom dôsledku zanecháva 13. Poschodie na poslucháčovi dojem, že počúva súčasný album, aj keď od rapera, ktorý má na trendy jasne vydeklarovaný názor.
Najlepšie skladby: Fuckt, Bojím sa, Poschod13
Samey – XYZ (1. september 2019)
Samey ako jeden z mála zaradil vo svojej tvorbe spätný chod, ak ide o žánrový sebarozvoj. Kým ostatní študovali to, čomu hovoríme nový zvuk, on sa zatiaľ zaoberal tým, z čoho rap, ako taký pramení. Zároveň z času na čas pripomenie, že to bol on, kto stál pri otváraní týchto dverí do rapového neznáma. V konečnom dôsledku si však môžeme byť istí, že sa nechce voziť na trendoch.
Zároveň stavia tvorbu na pocitoch, čo sa odráža prakticky na každej z deviatich skladieb iným spôsobom. Skit V korunách stromov sme síce najprv mali za zbytočný a pokojne by sme ho nahradili úplne inou skladbou, potom prišla spolupráca na Kontrafakte a nám bolo jasné, že to tak malo byť.
Samey si vytvoril aj vlastnú pracovnú skupinu, s ktorou si rozumie. Aj keď je to možno hudobná bublina, ktorá ho limituje v tom, čo by mohol nasať od ostatných, kreatívne ho však vymedzuje len na vlastné myšlienky.
Najlepšie skladby: My, Ruky, !
Pil C – 2086 (19. november 2019)
Dilemu, či zaradiť VRHEKUT alebo 2089 síce stále nemáme vnútorne uzavretú, ak sa však na oba albumy pozrieme po hudobnej stránke, víťazí ten novší. Pil C sa rapovo zlepšuje, je však ešte väčší puntičkár, keď ide o najmenšie detaily a finalizáciu skladieb v rámci hudobného inžinierstva. Kým ostatní nechávajú prácu na odborníkov, on im kecá do roboty.
Kým predošlý projekt išiel do hĺbky Pil Cho života, v tomto prípade sa fanúšikom otvoril aj do šírky, teda rozpracoval ešte viac tém, dal im príbehovú líniu a vyňal akúkoľvek prvoplánovosť. Je počuť, že nikomu nič nedlží a do veľkej miery sa nestotožňuje s tým, ako hudobný rapový priemysel funguje.
Vďačiť za tento špecifický odstup môže hlavne dvojročnej pauze, po ktorej by akýkoľvek iný interpret rovnako badal zmeny, či už pozitívne alebo naopak. Pozoruhodný je tiež fakt, že sa Pil C dokázal po 24 mesiacoch uchytiť, akoby nikdy neodišiel.
Najlepšie skladby: Peroxid 3, Všetko, čo ma trápi, John Snow
