pohreb Waldemara Matušku
PRAHA – S kyticami ruží a so slzami v očiach sa dnes lúčili s legendou pop music Waldemarom Matuškom davy ľudí. Len na oficiálnej rozlúčke sa v sieni na Žofíne tiesnilo takmer 500 pozvaných smútočných hostí.
Na pohreb prišla rodina a priatelia z radov spevákov a hercov. Matuškovej manželke Olge osobne kondoloval aj český prezident Václav Klaus. Mnohí z obdivovateľov legendy čakali na Žofíne od skorého rána. „Je to bolestivé, citlivé. Nezmierim sa s tým. Veľmi som si ho vážila ako človeka i ako umelca,“ povedala Viola Kubečková z Kopřivnice, jedna z dvoch stoviek ľudí, ktorí sa tiesnili za kovovými zábranami.
Organizátori smútočného aktu očakávali, že sa Matuškovej pamiatke prídu pokloniť tisíce hostí. Prví z nich začali na poludnie klásť vence a kvetiny k rakve na pódiu. Mnohí z nich plakali. Ďalší sa pred sa však pred rakvou fotografovali. „Je to tak trochu ako atrakcia, to by na pohrebe nemalo byť,“ protestovala Miluša Králová z Dobříše. „Matuška pre mňa znamenal šťastie a mladosť. Jeho piesne sme mali veľmi radi. Bola to legenda," smútila Viktória Jelínková z Českého Brodu.
Pred budovou Žofína stála od rána pripravená aj sanitka. Jej posádka zatiaľ podľa manžela a manažéra Heleny Vondráčkovej Martina Michala, ktorý smútočný akt organizuje, zatiaľ nemusela zasahovať. „Máme ju tu kvôli horúcemu počasiu, ktoré by mohlo niekomu spôsobiť zdravotné ťažkosti,“ povedal.
Pre Miroslava Urbana z Prahy bol Matuška veľkou inšpiráciou. „Pútajú ma k nemu piesne i vlastná tvorba. Bol úžasný, som veľmi smutný. Už nám na živo nezaspieva.“ Medzi ľuďmi, ktorí sa prišli s Waldemarom rozlúčiť, boli zástupcovia rôznych generácií.
„Idem sem so zmiešanými pocitmi. Som rovnaký ročník, ako on. Bol to Semafor, Láska nebeská, Sláviky z Madridu. Aspoň že nám tie jeho piesne zostanú. Je mi to ale veľmi ľúto. Mala som ho rada,“ vyronila slzu Anna Brixiová, ktorá pricestovala až z Popradu. Podľa nej patril spevák rovnako Čechom ako Slovákom.
Organizátori smútočného aktu očakávali, že sa Matuškovej pamiatke prídu pokloniť tisíce hostí. Prví z nich začali na poludnie klásť vence a kvetiny k rakve na pódiu. Mnohí z nich plakali. Ďalší sa pred sa však pred rakvou fotografovali. „Je to tak trochu ako atrakcia, to by na pohrebe nemalo byť,“ protestovala Miluša Králová z Dobříše. „Matuška pre mňa znamenal šťastie a mladosť. Jeho piesne sme mali veľmi radi. Bola to legenda," smútila Viktória Jelínková z Českého Brodu.
Pred budovou Žofína stála od rána pripravená aj sanitka. Jej posádka zatiaľ podľa manžela a manažéra Heleny Vondráčkovej Martina Michala, ktorý smútočný akt organizuje, zatiaľ nemusela zasahovať. „Máme ju tu kvôli horúcemu počasiu, ktoré by mohlo niekomu spôsobiť zdravotné ťažkosti,“ povedal.
Pre Miroslava Urbana z Prahy bol Matuška veľkou inšpiráciou. „Pútajú ma k nemu piesne i vlastná tvorba. Bol úžasný, som veľmi smutný. Už nám na živo nezaspieva.“ Medzi ľuďmi, ktorí sa prišli s Waldemarom rozlúčiť, boli zástupcovia rôznych generácií.
„Idem sem so zmiešanými pocitmi. Som rovnaký ročník, ako on. Bol to Semafor, Láska nebeská, Sláviky z Madridu. Aspoň že nám tie jeho piesne zostanú. Je mi to ale veľmi ľúto. Mala som ho rada,“ vyronila slzu Anna Brixiová, ktorá pricestovala až z Popradu. Podľa nej patril spevák rovnako Čechom ako Slovákom.
