Po troch rokoch od úspešného a kritikmi oceňovaného debutu Pustvopol dnes vychádza druhý album Kataríny Málikovej. Nazvať ho očakávaným v tomto prípade určite nie je klišé - príbeh jeho vzniku a úlomky v podobe zverejnených textov, pocitov mladej umelkyne ale aj vtipných videí zo štúdia mohli fanúšikovia na sociálnych sieťach spoznávať viac ako rok.
No Katarína Máliková žije hudbou naplno - offline i online - a hoci sa zapísala v srdciach väčšiny poslucháčov najmä ako autorka výnimočných aranžmánov ľudových skladieb, rovnako doma ako na horách a na dedine je aj v meste a na Instagrame. Ľudia, ktorí jej pravidelné statusy o "zákulisí tvorby" a občasné emočné výlevy (v dobrom) sledovali, sa teda na jej druhý album s názvom Postalgia nemohli netešiť.
A možno to všetko viedlo až k tomu, že sami zažili pocit postalgie - túžby po niečom, čo sa nakoniec nestalo, pretože ten album je úplne iný, než si ho pri tom nekonečne dlhom a očarujúco nenásilnom "teasingu" vysnívali. Niektoré skladby prekvapia určite aj tých, ktorým v júni neušlo zverejnenie podmanivého singla De Profundis, či fanúšikov, ktorí mali možnosť nové skladby ako Biely deň či Nešťastná nedeľa spoznávať priebežne na sólových koncertoch, ktoré formovali ich finálnu podobu.
World music je minulosťou, svetový zvuk zostáva
Albumom Postalgia, ktorý rovnako ako Pustvopol vychádza pod značkou Slnko Records, talentovaná speváčka a autorka prekračuje hranice žánru world music a posúva sa do nových, pre ňu neprebádaných zdrojov zvuku a práce s vlastným hlasom. Radikálne vykročenie do nových hudobných končín a "rozchod" so žánrom world music či výraznejšími folklórnymi presahmi v jej prípade znamená ešte väčšiu autentickosť a originalitu skladieb, v ktorých sa mrazivo intímna baladickosť strieda s agresívnou "obludnosťou" a klasické hudobné vzdelanie dopĺňa autorkina fascinácia elektronickými inštrumentmi.
K zásadnému umeleckému prerodu Kataríny Málikovej došlo postupne, a to zriadením domáceho štúdia, ktoré naplnila novými nástrojmi a následným experimentovaním. Pri elektronickejších skladbách Čierna šelma, Vodník a V dome skutočne sedí tvrdenie z titulku, že Katarína je úplne iná ako na debute, no neplatí to pre celý album. V časti skladieb zachováva krehkosť klavírnych aranžmánov a spevu, ktorý stále miestami odkazuje na "temný horehronský" vokál. Nevesta hôľ tam síce stále niekde je, v aranžmánoch však oveľa viac počuť nové nástroje, syntetizátory, či inšpirácie škandinávskym synthpopom alebo "špinavým" trip-hopom á la Portishead.
Život v jeho krutej surovosti aj najkrehkejšej nehe
V textoch Postalgia odhaľuje temné zákutia ženskej duše, poukazuje na efemérnosť romantických vzťahov, ale aj na minulosť a nuansy detských spomienok, ktoré nás celý život sprevádzajú a ovplyvňujú. Niektoré skladby sa dotýkajú aj témy krehkej ľudskej psychiky. Zámerom speváčky pritom nie je len osobná výpoveď ale aj destigmatizácia psychických chorôb (napr. minimalistický text skladby Čierna šelma je silnou metaforou o prežívaní klinickej depresie).
"Je to veľmi smutný album. Ako keď sa pozrieš cez kľúčovú dierku na to, ako 29-ročnej mladej žene skončilo detstvo, zažila prvé vážnejšie sklamania, straty, smrť blízkych ľudí. Zároveň hľadá správny spôsob, ako má brať život, osciluje medzi cynizmom a vierou, až nakoniec nepríde na žiadnu odpoveď, iba na to, že žije. Ústrednou témou už nie je žiadny koncept, iba subjektívne prežívanie svojho života - neprikrášleného, no krásneho v jeho šialených kontrastoch. V jeho krutej surovosti, aj tej najkrehkejšej nehe," prezrádza samotná autorka o motíve albumu, ktorý je v booklete venovaný jej vlani zosnulým starým rodičom.
Album sa nahrával v štúdiu PULP v Bratislave a Katarína ho produkovala za asistencie Andreja Hrušku (počas pôsobenia v štúdiu LittleBeat autorsky a producentsky spolupracoval s Celeste Buckingham, Zdenkou Prednou, Zuzanou Mikulcovou, Luciou Bílou či Majkom Spiritom), ktorý sa ujal aj mixu. K pôvodným spoluhráčom z éry Pustvopolu, bubeníkovi Tomášovi Hríbikovi (Jana Kirschner, Says, Deaths, Prezident Lourajder) a klaviristke Klaudii Kosmeľovej (Opera SND) sa pridal talentovaný mladý basgitarista a kontrabasista Michal Šelep, ktorý má na konte spolupráce s Martinom Valihorom, Petrom Lipom, Andrejom Šebanom, Radom Tariškom, Zuzanou Mikulcovou či Danom Bártom. Na koncertoch by mal zostavu doplniť aj jeden z najzaujímavejších mladých slovenských jazzmanov Tibor Feledi (klávesy).
Postalgia vychádza 8. novembra na značke Slnko Records. Od budúceho týždňa bude distribuované CD a v priebehu najbližších týždňov by mala byť k dispozícii aj vinylová LP platňa. Nahrávka, ktorá mala tento týždeň predpremiéru na stránkach českého Radia Wave a slovenského Denníka N, je od dnešného dňa dostupná na všetkých streamovacích službách. Album z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Krst Postalgie sa uskutoční vo štvrtok 28. novembra v bratislavskom Majestic Music Clube na spoločnom koncerte (dvojkrste) s kapelou Longital.
Aktuálne potvrdené koncerty Kataríny Málikovej:
28. 11. - Bratislava, MMC - krst spolu s Longital
30. 11. - Trnava, Malý Berlín - festival EX:Class (ďalší účinkujúci: James Heather, Alapastel) - predpredaj
13. 12. - Prešov, Christiania
14. 12. - Martin, Sommelier Klub
21. 1. 2020 - Praha, Palác Akropolis
PS: Na to, že ide o tlačovú správu k albumu, článok po doplnení a editácii miestami až príliš pripomína recenziu, no v tomto prípade sa nedalo inak... Samozrejme čoskoro prinesieme aj podrobnejší, čisto autorský pohľad na nahrávku od Mareka Danka.
Text: Patrik Marflák (Hudba.sk) + Alexander Čerevka (PR Slnko Records)
Foto: Barbora Dolinajová
