S raperom Strapom sme sa porozprávali o jeho práci dabingového režiséra aj novej hudbe, na ktorej pracuje. Vysvetlil, prečo nekoncertuje a prečo cítil potrebu zastať sa DMS v beefe s Kontrafaktom.
Raper Strapo je dnes primárne dabingovým režisérom pre kiná a streamovacie platformy. Na konte má množstvo zásadných projektov vrátane Obi Wana, ktorý považuje za svoj veľký úspech, keďže ide o jeden z dôležitých pilierov platformy Disney+. Okrem výberu hercov a nahrávania replík sa snaží aj o to, aby boli preklady autentické a nezneli zastarano.
„Občas ešte počujem slová ako ,poliši‘ alebo ,búchačky‘, aj keď som si myslel, že ľudia, ktorí ich používajú, už vymreli. Jedna z mojich hlavných podmienok v rámci dabingovej réžie je, že si beriem na zodpovednosť celý projekt,“ hovorí v rozhovore pre Refresher.
Strapo potvrdil, že má pripravený materiál na album, nahrá ho však, až keď uvidí dostatočnú odozvu fanúšikov pri vydávaní singlov. „Možno to vyznie arogantne, ale hudbu robím primárne pre seba ako svoju psychohygienu. Nerobím hudbu pre ľudí, ale preto, aby som dal von to, čo ma trápi. Samozrejme, nakopáva a teší ma, keď sa to ľuďom páči,“ hovorí Strapo.
V rozhovore vysvetľuje, prečo sa mu rap znechutil s rozmachom streamovacích služieb ako Spotify a z akého dôvodu cítil potrebu zastať sa DMS v beefe s Kontrafaktom. Strapo v týchto dňoch vydáva novinku s názvom 3:59, na ktorej hosťuje Separ.
Čo si robil počas posledných dvoch rokov, keď o tebe bolo počuť o niečo menej?
Svet sa začal v pandémii otriasať a meniť, priniesol množstvo neistoty. Zároveň som sa začal cítiť menej komfortne s tým, čo sa deje lokálne v hudbe. Neplatí to iba pre rap, ale pandemický efekt spôsobil, že mnohí začali robiť zvláštne skladby, ktoré vznikali len preto, aby plnili streamovacie služby. Dostal som ponuku postúpiť o niekoľko levelov vyššie v rámci dabingu, čo sa mi v tom čase zdalo veľmi rozumné. Koncerty sa síce postupne rozbehli, ale ja som riešil osobné a hlavne zdravotné komplikácie, ktoré mi bránili v tom, aby som vystupoval. Momentálne som viac sústredený na dabing, ale postupne sa to otáča. Rapom som sa nikdy neživil, nikdy som ho nebral ako prácu.
Išlo teda o prirodzený prechod.
Prirodzený asi nie, keď ťa k tomu dotlačí celosvetová situácia. (smiech)
Ale dabingová réžia bola niečo, k čomu si mal dlhodobo blízko.
Vždy to pre mňa bolo o percentách. Dlhé roky som točil filmy, robil dabing aj rap, vždy to bolo len o tom, v akom pomere som robil hudbu.
Dabingová réžia aj rap sa primárne odohrávajú v štúdiu. Zamyslel si sa nad týmto spoločným menovateľom?
Platí, že každá sekunda, ktorú stráviš v štúdiu, ťa posúva. Aj keď tam len sedíš. Jeden zo zvukárov, s ktorými trávim v štúdiu každý deň, je aj raper Danosť. Spolu riešime hlas, intonáciu, výslovnosť slov, slabík. Aj keď som teraz začal nahrávať nové skladby, robím ich trochu inak, pretože v dabingovej réžii musíš rozmeniť každú frázu na drobné.
Prečo je pre teba dabingová réžia atraktívna?
Mnoho slovenských raperov, ktorí hýbali slovenskou rapovou scénou, má skúsenosti s dabingom. Separ, Škrupo, Tono Suchota nahrávali v dabingu, Danosť robí na projektoch Disney+ ako jeden z najdôležitejších zvukárov na Slovensku. Prepojenie rapu a dabingu jednoducho existuje. Aby som však odpovedal na pôvodnú otázku, ja som fanúšik a zároveň sa v tom orientujem a mám skúsenosť. Napríklad poznám dobre postavy Star Wars, preto je dobré, že to robím ja a nie niekto, kto sa v celej genéze ľahko stratí.
Je to aj o práci s exkluzivitou a zároveň o tom, že robíš „službu ľudu“?
Záleží na pohľade človeka na slovenský dabing. Niektorí ho vnímajú len ako to, čo počuješ v televízii. Televízny dabing sa robí ako na páse, rýchlo, bez nárokov a robí sa preto, lebo sa musí spraviť. Kinodabing, respektíve dabing na digitálnych platformách, je úplne iná disciplína. Má vysoký štandard.
Je tvojou úlohou zabezpečiť, aby znel dabing autenticky a aby sa pri ňom necítil divák trápne?
Robím aj úpravy replík tak, aby nezneli neprirodzene. Občas ešte počujem slová ako „poliši“ alebo „búchačky“, aj keď som si myslel, že ľudia, ktorí ich používajú, už vymreli. Jedna z mojich hlavných podmienok v rámci dabingovej réžie je, že si beriem na zodpovednosť celý projekt. Upravujem ho, vyberám všetkých hercov, potom to s nimi repliku po replike nahrávam. Celý proces je teda oveľa širší a závisí od toho, čo si doň zahrniem, pretože definícia dabingového režiséra môže byť rôzna. Som ochotný tomu venovať veľa, a keď treba, spím v štúdiu, kým sa synchronizuje projekt. Nemám rád, keď sa niekto vyhovára na to, že nebol čas spraviť niečo lepšie. Zároveň platí, že je rozdiel robiť niečo pre Jojku a je rozdiel robiť to pre Disney+.
Ty sa venuješ iba tej filmovej dabingovej réžii?
Iba kiná, Disney+ a HBO Max.
Zlepšilo sa vnímanie dabingu na Slovensku?
Záleží na uhle pohľadu. Do kín sa dnes dabuje primárne pre deti, vychádza to zo zákona. Nastupujú však aj streamingové platformy, ktoré do dabingu investujú veľa času a peňazí. Vďaka tomu sa apeluje na kiná, aby sa dabovali aj iné ako detské projekty. Pred piatimi rokmi by sa nemohlo stať, že by v kine bežal nadabovaný Thor alebo iná podobná marvelovka. Je to primárne voľba distribútora, ten môže vždy povedať, že chce danú vec nadabovať. Keď videli, že Shazam alebo Spider-Man fungujú na decká, dali ich nadabovať.
Nie je to len o službe verejnosti, ale aj o marketingu.
Áno, keď to spravíš dobre, čísla to odrážajú. Všetky veci, ktoré som pripravoval do kín ako dabingový režisér, boli áčkové a mali výtlak. Nedaboval som veci pro forma, len aby boli nadabované. Super ohlasy mali aj pesničky, ktoré takisto robím ja. Napríklad v Lego Movie 2. Doteraz si ich decká spievajú. Je iné robiť dabing do kín, do tohto roku to bolo primárne pre deti.
Ja to vnímam ako väčšiu výzvu ako robiť to pre dospelých. Robiť to pre deti tak, aby si im nič nepokazil v hlavách, je náročné. Treba sa na to sústrediť, inak to dopadne ako vymývanie hláv bullshitom ako každý druhý kanál na Youtube.
Ako raper si zvyknutý na priamu odozvu fanúšikov, v prípade dabingu je asi ťažšie dopátrať sa k tomu, na čom presne si robil.
Dá sa to nájsť na dabingfóre. Na Disney+ alebo HBO Max sú dabingové titulky často nadabované alebo je tam dabingová karta, kde divák vidí, kto robil jednotlivé časti dabingu, úpravu dialógov a podobne. Keď sa moje civilné meno v záverečných titulkoch objavuje príliš často, občas tam dám „Strapo“.
Je to stále iné, ako keď máš meno na tracku a priamo pod ním napríklad milión views.
Jasné, ale chodí mi aj množstvo súkromných správ od divákov aj od skalných komiksových fanúšikov.
Čo ľuďom najviac prekáža alebo na čo sa sťažujú?
Vyčítajú nám konzistenciu hlasov, keď už fakt nie je čo kritizovať. Samozrejme, aj ja chcem zachovať čo najväčšiu autenticitu, ale na sto percent to ovplyvniť nedokážem. Je to vždy o tom, či herec chce alebo nechce, respektíve či môže alebo nemôže. Niekto si môže povedať, že to už minule robil a liezlo mu to na nervy. Odozva je väčšinou pozitívna, preto dostávam čoraz viac práce.
Je to dobrý biznis?
V mojom prípade to nie je biznis, ale je to ako s rapom. Dá sa to robiť ako biznis.
Je to vďačné odvetvie, či už ide o peniaze, alebo o pracovné prostredie?
Závisí to od projektov. Keby som robil televízny dabing a zobral by som telenovelu, ktorá má 458 dielov a treba ich nadabovať za týždeň, vtedy je to dobrý biznis. Ja som sa vybral inou cestou a zobral som okrem iného napríklad aj Obi Wana, kde každý týždeň vychádza nová epizóda a je okolo toho nezmyselne veľa byrokracie, pojmov, prístupov, kódov. Pri príprave dabingu vidíš iba časť obrazu, väčšina je zakrytá, aby náhodou niečo neuniklo.
Je to teda v tvojom prípade aj o exkluzivite, ktorú som spomínal.
Áno, s Obi Wanom som sa veľmi natrápil, ale bola to pre mňa srdcová záležitosť. Keď chodím po Bratislave, doteraz všade vidím plagáty. Zaujímavosťou je, že Netflix alebo HBO Max fungujú iba lokálne, ale dabing Disney+ ide do celého sveta. Napísal mi napríklad 16-ročný chalan z Kalifornie lámavou slovenčinou, že hneď prvý diel Obi Wana si mohol pozrieť v slovenčine, aj keď sa desať rokov nedostal domov. Herci si to ešte neuvedomujú, ale streamingové platformy zamiešali karty. Možno nás čaká zlatá éra slovenského dabingu.
Čo je tvoj najväčší úspech v tomto odbore?
Príležitosť robiť na projektoch Star Wars. Dostať „approve“ robiť jeden z nosných projektov Disney+ je pre mňa zadosťučinením.
Prečo nekoncertuješ?
Mám aj zabookované koncerty, ale pre zdravotné ťažkosti a odporúčania lekára ich musím postupne rušiť. Tieto rozhodnutia musím robiť, lebo by som mohol byť potom vyradený ešte dlhšie. Keby som chcel, mal by som veľa bookingov, ale radšej vypustím teraz 10-15 koncertov ako byť potom mimo ešte oveľa dlhšie. Zdravie je prvoradé.
Chýbajú ti koncerty?
Extrémne, je to obrovská psychohygiena. Chýba mi to aj kvôli nášmu tímu, DJ Spinovi a ďalším. Vždy to boli oddychovky a dúfam, že sa čoskoro k tomu vrátim.
Dokážeš to skĺbiť s dabingom?
Áno, budem robiť už len sezónne projekty. Nastavím si to tak, aby to fungovalo. Teoreticky som vo fáze, keď si budem môcť dovoliť niektoré projekty selektovať a odmietať. Na začiatku je to vždy o tom, že môžeš byť rád, že aspoň niečo robíš, aj v mojom prípade to tak niekedy bolo. Zároveň nie som na koncerty odkázaný, vždy budem mať čo robiť. Ale áno, chýbajú mi koncerty a chcem robiť hudbu. Mám napísaných veľa nových vecí.
Vydáš tento rok album? V náznakoch hovoríš, že sa k hudbe vraciaš a budeš jej venovať viac času.
Nepáči sa mi pojem, že sa k hudbe vraciam. Nikdy som na ňu nezanevrel, stále som ju robil a písal som. To, že som nevydával, je normálna súčasť mojej kariéry. Vždy si dávam medzi albumami minimálne trojročnú pauzu. Recyklovať svoje staré tracky nie je môj štýl. Viem, že niektorí Slováci sú zvyknutí na tri albumy za rok, ale za mňa je to plytvanie. Je to biznis. Chápem to a rozumiem tomu, neodsudzujem to, ale nie je to za mňa cesta. Všetko, čo sa mi dialo v súkromnom a pracovnom živote, je zaznamenané a spracované. Môj „strapovský“ prístup je počkať na správny impulz.
Rozumiem, ak budeš mať motiváciu, nahromadený materiál spracuješ.
Keď teraz začnem dávať von nové veci a budem vidieť odozvu, budem pokračovať. Mám materiál aj beaty, ale nechcem si dávať termíny. Hudbu chcem robiť vždy len tak, aby mi robila radosť. Rovnako pristupujem aj k sociálnym sieťam, nehrám sa na to, že musím každý deň o 17.30 pridať fotku s hashtagom. Robí mi to stres, ktorý nechcem. Ale keď idem po ulici a uvidím krásnu kvetinku, jednoducho ju pridám. Môj manažér by o tomto vedel veľa rozprávať.
Rap sa dosť mení, či už formou, alebo obsahom, budeš sa tomu prispôsobovať?
Nikdy som sa nesnažil nasilu nahánať zvuk – či už technicky, alebo hudobne. Niekedy sa mi podarilo dobu predbehnúť, inokedy ma to trafilo neskôr. Napríklad trapové beaty som mal na svojom prvom EP, keď ešte o trape na Slovensku nikto nič nevedel. Aj na albume Poschod13 som mal veci so súčasným zvukom, ale aj boombap. Nechcem rozmýšľať nad tým, aby som hral tak, ako zvyšok sveta. Skôr je pre mňa dôležitý zvuk po technickej stránke. Na albume Poschod13 som dával dôraz na basu, pretože som mal dlhé roky pocit, že slovenský rap málo duní. Možno to vyznie arogantne, ale hudbu robím primárne pre seba ako svoju psychohygienu. Nerobím hudbu pre ľudí, ale preto, aby som dal von to, čo ma trápi. Samozrejme, nakopáva a teší ma, keď sa to ľuďom páči.
Prichádza rozmach streamov.
To je jeden z dôvodov, prečo som počas pandémie trochu na rap zanevrel. Keď sa prešlo do digitálu, aj vo svete bola tendencia robiť trash sound, ale vo veľkom počte. Bolo treba kŕmiť streamy, čo sa mi zdalo nesympatické. Technicky digitálne platformy obdivujem, chápem, že stačí nahrať track na telefón, pridať to na Spotify a rovno mať fanbase a zárobky. Mal som však pocit, že je všetko zahltené a na jedno kopyto. Treba to kŕmiť ako Instagram alebo Facebook. Keď chceš niečo kŕmiť, kúp si psa. Alebo sliepky.
Zároveň platí, že ma nikto nepotrebuje, lebo je dnes milión interpretov, ktorí sú ochotní toto robiť. Nikto nekričí a nebúcha na sklo, že nemá čo počúvať. Sú toho kvantá, ja vďaka tomu môžem vydávať raz za štyri roky a sústrediť sa na seba a svoje veci. Môžem si robiť svoje a urobiť si to podľa seba.
Ale ľudia ti asi píšu.
Áno, chcú počuť nové veci. Je to legitímne. Ale nie je nedostatok hudby.
Vydávaš novú skladbu so Separom, točili ste na ňu aj videoklip. Ale keď si o tom ľuďom povedal, vzniklo nedorozumenie a fanúšikovia to pochopili negatívne.
Dal som von story, opäť platí, že som to spravil tak, ako som to cítil. Okamžite mi písal Miki (Separ – pozn. red.), či mi j**e, lebo mu píšu ľudia, že čo sa stalo. Čítal som si to sám po sebe a hovorím si – nádych, výdych.
Ľudia chcú vidieť beef.
Ja som to nepísal tak, aby to znelo konfliktne. Z natáčania som ešte utekal za Separom a opakoval mu, že si vážim jeho ochotu. V emócii som došiel domov a napísal som to po svojom. Na druhý deň som mal vybuchnutý Instagram, tak som to hneď vysvetľoval. Všetko bolo naopak. Separ je frajer. Vie sa o ňom, že nerád točí klipy.
Jasné, ono je to často o tom, že stojíš a čakáš.
On všetko ochotne natočil, odchádzal s modrinami a v trenkách. Veci mal v plastovom sáčku. Bola to však kombinácia toho, že ľudia chcú beef a Jany sa vyjadruje jak k***t. (smiech)
Fotiek si na svoj Instagram pridal relatívne málo, napriek tomu si jeden z príspevkov venoval obvineniu Roberta Fica.
Som jeho najväčší fanúšik. (smiech)
Zasiahlo ťa to?
O politike by sme si mohli dať jeden samostatný rozhovor. Keď Roberta Fica obvinili, ani na sekundu som neveril, že sa niečo vyrieši. Ale potešilo ma to. Je naivné myslieť si, že sa takýmito krokmi podarí niečo zmeniť, ale robiť tieto kroky je veľmi dôležité. Už len preto, aby sa podarilo vniesť neistotu do života ľudí, ktorí si myslia, že sú nedotknuteľní. Nemôžeme do toho prestať kopať. Viem, že veľa z tých ľudí nepôjde sedieť, ale pošramotený imidž a stres musia zažiť, aj keď je to najmenej. Celá iniciatíva týchto zákrokov je fajn. Druhá vec je, že to často vyzerá, ako „chytili sme rybu, odfoťme sa s ňou a pusťme ju“. Ale aj to je dôležité, fandím tomu. Možno to nakoniec bude mať zmysel. Dnes by som asi ani nevedel jednoznačne povedať, s kým súhlasím a s kým nesúhlasím. Je to zložitejšie, ako sa zdá.
To by som od teba ani nechcel.
Ani by som ti to nepovedal, lebo sám neviem. Neviem, ako mám politikov vnímať, každý má svoju pokrútenú realitu. Na takú krajinu, akou sme, máme zbytočne veľa poslaneckých miest a poslaneckých platov. Ideme do extrémneho zdražovania a ľudia sa prizerajú na to, ako poslanci s platom 4 500 eur nie sú ochotní prísť do práce niečo odhlasovať.
Takže to sleduješ.
Jasné, o tom nepochybuj.
Práve tieto témy boli veľmi dlho tvojou súčasťou, ale ak som tomu dobre porozumel, už by si sa chcel zbaviť nálepky toho, od koho sa očakáva nejaký zbytočne uvedomelý protikorupčný rap.
Táto nálepka sa mi vždy zdala smiešna. Môj point nie je robiť politickokritický rap. Vždy som hovoril len to, čo si myslím, a ľudia to začali škatuľkovať. Niekto mi minule vyčítal, že som neprišiel na nejaký protest. Mal som mnohokrát príležitosť vystúpiť na protestoch, aj za peniaze. Ale nikdy to takto robiť nebudem, vnímam to ako možnosť vyjadriť svoj názor účasťou. Politiku občas kritizujú Pil C, Gleb aj Vec, vždy je to však prirodzené.
Mal by ešte rap plniť spoločenskú funkciu?
Za mňa určite áno. Mám rád rap, ktorý otvára myseľ a dáva ďalší priestor na diskusiu. Ale zároveň mám rád dobre robený rap, ktorý dokáže ľudí zabaviť. Svoje miesto tu má aj rap, na ktorý sa dá tancovať alebo pogovať. Nemali by sme sa v roku 2022 tváriť, že rap musí mať odkaz. Veď mám pesničku Choďte všetci do p**e, a keď ju hráme na koncerte, ľudia sa udierajú a oblievajú tekutinami.
Prečo si sa zapojil do sporu medzi DMS, respektíve Separom a Kontrafaktom?
Bol som v rovnakej pozícii ako Separ viackrát za svoju kariéru, keď išlo o spory s Kontrafaktom. Potom sa to stalo aj s Bitmanom, kde som tiež vykypel. Vtedy sa nás dokonca Dame a Separ zastali a zvyšok scény sa len prizeral. Kontrafakt má tendenciu zakopať naspäť do zeme každého, kto sa vystrčí. Zažil som si to osobne a videl som, že to robia aj DMS. Stotožňujem sa s tým, čo povedal Separ, že keď sa Rytmusovi nepáči niečí úspech, tak ho chce zahasiť.
Celé to potom vyústilo do témy kradnutia alebo inšpirovania sa. Kde je hranica?
Je to vždy na interpretovi, či má na to svedomie. Ja by som sa za to hanbil. Neodsudzujem, keď niekto prerobí skladbu, zoberie referenciu alebo nevedomky vykradne beat. Aj mne sa stalo, že ma do toho producent namočil a o pol roka som sa dozvedel, že je beat ukradnutý.
