Recenzia/hudbaGrunge nevznikol v metropolách, ale v menšom ospalom meste Seattle. Veľké mestá dýchajú inak a na tento typ dezilúzie sú príliš vzdušné. Slovenská skupina Fylyp Skandal pochádza z Partizánskeho a hrá grunge. Môže prostredie takto fatálne ovplyvniť tvorbu? Určite, ich výpoveď je autentická. Keď zaspievajú "Tak ukáž mi miesto/ kde je pre mňa priestor/ chcem sa rozplynúť", verím im každé slovo.
Vlastne je to dôvod na oslavu. Naozajstná rocková kapela s autentickou výpoveďou. Poznáte takú v súčasnosti na Slovensku? Táto "naozajstnosť" je odzbrojujúca, a preto Fylypovi Skandalovi bez problémov odpustíme podobnosť s Nirvanou (aj keď album má zásluhou producenta Maroša Hečka uhladenejší zvuk). Príjemne prekvapuje spevák Maroš Franc. Má hutný, mužný prejav bez afektov a s nasadením tam, kde treba - tak to má byť. Dvojhlasy v refrénoch pomáha spievať Martin Filo a znie to pekne.
Pesničky sú fajn. Vlezú do uší bez problémov, pobudnú. Držia pokope, občas ozvláštnené aranžérskym postupom, netypickým akordom, zvláštnym zvukom či melodickou zákrutou. Akurát vidiecku Kravu s textom o výčinoch zvieratiek by som na album nedával, aj keď je to určite kapelová hitovka. Texty sú poväčšine o dezilúzii, ako inak. Pozitívny grunge, to by bolo ako kresťanský dead metal. Ale občas aj presvitne záblesk nádeje a aj tomu človek uverí, pretože permanentne v beznádeji žije iba pozér alebo chorý človek.
Možno by sa ponúkala otázka, či hudobný smer, ktorý si kapela zvolila, je ešte aktuálny. V rocku je najdôležitejšia otázka výpovede a všetko ostatné je menej dôležité. Okrem toho, keď môže byť neopunk, prečo by nemohol byť neogrunge?
Rock hrá v oslabení. Na scéne pop music určite nedominuje tak ako kedysi a je to pochopiteľný výsledok vývoja. Slovenská rocková scéna fakticky neexistuje. Určite je to miesto, kde je priestor na hudbu skupiny Fylyp Skandal.
Fylyp Skandal: Zlý vtip * Millenium Records 2004