Noga: Môžem hrať otcov aj synov

Herec Miroslav Noga (45) oslavuje štvrťstoročie. Nie životné, ale divadelné. Nepripíja si vínom, ale novou úlohou. V komédii pre jedného herca Caveman alebo Obrana jaskynného muža sa premiérovo prestaví dnes v bratislavskom Istropolise.

01.05.2005 14:47
debata
 

Neobávali ste sa toho, že na javisku budete stáť úplne sám?
Keby neprišla táto monodráma, určite by som sa do niečoho podobného pustil. A to aj napriek tomu, že som slušne vyťažený. Vyskúšal som si muzikál, klasickú činohru, film, nemé grotesky aj nahrávanie platní. Už tri roky uvažujem nad projektom, v ktorom by som mohol pospájať všetky žánre. Keď mi ponúkli tento skvelý text, neváhal som ani minútu. Každý herec by bol za túto úlohu vďačný.

Do mája minulého roku ste nakrúcali český seriál Ranč u zelené sedmy, na jeseň ste skúšali muzikál Donaha!, hneď nato ste dostali rolu v domovskom divadle Astorka…
A pred mesiacom sme mali premiéru hry Keby som sa ešte raz narodil v réžii Juraja Nvotu. Na Cavemana mi ostal mesiac. Text je geniálny, len ho treba dostať do hlavy.

Cítili ste sa dobre pod režisérskou taktovkou ženy?
Je dobré, že hru režíruje Andrejka Hlinková. Vymieňame si názory, na javisku sa stretáva ženský a mužský pohľad na svet. Je to inšpiratívne.

Nepýta si šou s jedným hercom intímnejší priestor?
Sála s kapacitou tristo ľudí je skutočne veľká. Na dnešnú dobu a Bratislavu je to dosť odvážne. Možno produkcia časom dospeje k inému riešeniu. Prácu mi však ponúkli, preto som nezasahoval do priestoru, kde sa predstavenie odohráva. Myslím, že ideálne by bolo Štúdio L + S.

Komédia Kanaďana Roba Beckera je akýmsi pingpongom medzi hercom a publikom. Neobávate sa toho, že vám diváci loptičku nevrátia?
Nie. Je to dobrý, vtipný a inteligentný text, trafený rovnako dobre ako my všetci, fungujúci vo vzťahoch. Dúfam, že sa nikto neurazí, pretože kydáme aj na chlapov. Priznávam mužské nedostatky, to, čo ženám na nás prekáža a naopak. Nemyslím si, že loptička nebude vrátená. Skôr sa obávam, aby ma reakcie publika nevyhodili z rytmu.

Videli ste české predstavenie Caveman v podaní Jaroslava Dušeka?
Nie, len som o ňom počul. Mal som možnosť pozrieť si jednu verziu Cavemana na DVD, ale nechcel som to vidieť. Nechcel som byť ovplyvnený.

Máte za sebou osem rokov v manželstve, dva vážne vzťahy, monodrámu o vzťahoch medzi mužmi a ženami. V čom sú teda rozdiely medzi nami?
Siahajú ešte niekde k prehistorickým dobám. Robíme tie isté veci, aj chyby, ale modernými prostriedkami. Pohľad na mužov a ženy je pohľadom na dve odlišné kultúry. Vyjadrujeme sa iným jazykom, inak komunikujeme, máme iné zvyky a históriu. Napriek týmto rozdielom chceme spolu žiť, byť spolu šťastní a vzájomne navštevovať naše dva odlišné svety. Naše telá nás stále priťahujú napriek týmto problémom.

Muž sa však čoraz viac začína podobať žene. Dbá o seba, domáce práce mu nerobia problém, je citlivejší a hlavou rodiny sa stáva, naopak, žena.
Keby som bol ženou, netúžil by som po tom. Chcel by som, aby muž ostal mužom, ale ochotným prísť do môjho sveta a zúčastniť sa na ňom bez predsudkov.

Rozumiete ženám?
To je ťažká otázka. Človek si môže naštudovať dejiny, naučiť sa jazyky, čokoľvek môže zvládnuť, ale pri ženách to je vždy so slovíčkom ASI. Ženy vnímajú svet inak. A to je na tom to pekné. Inak by to bola zrejme nuda.

Myslíte si o láske niečo iné, ako keď ste mali osemnásť?
Ani nie. Existuje názor, že celá láska je len chémia. V každom novom partnerovi hľadáme vlastne sami seba. Snažíme sa poprosiť, aby nám rozumel, aby vedel, ako rozmýšľame, a to nám potom uľahčuje spolužitie. Sme nepoučiteľní. Napriek tomu, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, vždy nás priťahujú rovnaké typy, ktoré nám strpčujú život alebo vzťah s ktorými vedie k rozchodu či rozvodu. Poznám chlapov, ktorí sa trikrát oženili s takmer identickým typom ženy.

Takmer dva roky trvá váš vzťah s priateľkou mladšou o viac ako dvadsať rokov. Kedy ste si naposledy uvedomili generačný rozdiel?
Uvedomujem si ho vtedy, keď ma niečo zabolí, keď sa počítajú roky alebo keď občas nemám chuť rozoberať niektoré veci. Potrebujem trochu viac času a Janka je v riešení problémov temperamentnejšia. O vekovom rozdiele som veľa rozmýšľal na začiatku nášho vzťahu. Trochu som sa ho aj zľakol, ale Janka ma presvedčila, že roky nehrajú žiadnu rolu. Ak si dvaja ľudia rozumejú a priťahujú sa, nie je čo riešiť.

Ani o desať či dvadsať rokov?
Isteže, môže prísť obava, čo bude neskôr, keď ja budem dôchodca a ona bude atraktívna štyridsiatnička. Ale myslím, že keď sa budem udržiavať v kondičke, mohlo by to ešte fungovať.

Nezdá sa vám, že čoraz častejšie hráte vo filmoch a inscenáciách o partnerských vzťahoch?
Asi sa to dostavilo vekom. Mám výhodu, že už môžem hrať otcov, ale v divadle ma režiséri obsadzujú aj do rolí mladých chlapcov. V Astorke hrám napríklad Raskolnikova. Nemám šediny, a javisko ešte moju tvár unesie. Nie každý tridsiatnik má totiž potrebnú remeselnú rutinu.

So Štefanom Skrúcaným ste za roky spolupráce tiež vytvorili akúsi manželskú dvojicu. Zaobišiel sa váš vzťah bez napätia a hádok?
Určite prišla aj ponorková choroba. Istý čas som veľmi rozmýšľal, či mám pokračovať v práci na zábavných programoch, pretože ma lákal klasický film aj divadlo. Vedel som, že sa do istej miery zaškatuľkujem. Povedali sme si, že budeme robiť humor apolitický, bola to aj požiadavka zo strany televízie Markíza. O niečo neskôr sme sa zase mali vrátiť k pôvodnému žánru…Tak sme si dali prestávku. Možno sa k sebe časom vrátime.

Dostavila sa únava?

Cítim to aj u Števa. V čase, keď reality šou prevalcovali médiá, aj on hľadá možnosť, ako sa dobiť energiou. Napriek problémom, ktoré zažil minulý rok, to znáša veľmi hrdinsky.

Skutočnosť je však taká, že nekompromisné píplmetre odstreľujú jednu reláciu za druhou…
Ľudia začali náš humor odmietať, pretože boli zvyknutí na politickú satiru a tú od nás očakávali. V televíziách víťazia píplmetre, vysoká sledovanosť a kvalita odchádza. Škoda tiež, že sme prišli o Jarka Filipa a Stanka Radiča. Naši spolupracovníci počnúc Paľom Juráňom nás nejako rýchlo opúšťajú.

Povedali ste, že príčiny tragickej smrti Stana Radiča vidíte v rýchlom životnom tempe. Vy žijete ako?
No podobne, ak nie rýchlejšie. Stano si aspoň splnil svoj sen, všetko sa mu tak nejako predsa len podarilo. Aj postaviť nový domček mimo Bratislavy. Práve tam chcel spomaliť životné tempo. Ale nestihol si veľmi užiť. Myslím, že mu veľmi chýbal Jaro Filip. Bolo to také zvláštne prepojenie. Oni sa naozaj našli. Asi potreboval ísť za ním. Je škoda, že tak skoro, azda by sme spolu ešte niečo vymysleli.

Ostali na Slovensku kvalitní autori humoru a satiry?
Je zopár ľudí, ktorí by to vedeli. Sú si však vedomí, že ich to neuživí, preto sa venujú iným aktivitám. Myslím, že to všetko je otázka času. Sme akoby stratená generácia. Predtým sme bojovali proti totalite, keď sa to konečne zlomilo, mali sme Kristove roky a teraz bojujeme znovu. Kým sa Slovensko vykryštalizuje na istú úroveň, my už budeme v dôchodku.

Zmenil sa aj vkus publika?
Ja to tak nevnímam. Keď sa mi hra nepáči, nejdem do toho a neplytvám zbytočne energiou. Mám slušný inštinkt, viem odhadnúť úspešnosť. Nehovorím, že som vo všetkom geniálny, ale myslím, že „prusery“ nerobím.

debata chyba

+ Múčne výrobky vám začnú spôsobovať mierne ťažkosti.
Ak vám niečo nejde, mali by ste to odložiť na lepší čas....

+ Nie je hanba povedať, že vás niečo bolí, horšie je, že to neriešite.
Nie vždy vám všetko musí vyjsť na prvý raz,...