Animal Collective: Strawberry Jam, Murcof: Cosmos, Taraf de Haidouks: Maškaradâ, Midi Lidi: Čekání na robota
Animal Collective: Strawberry Jam
Domino / Wegart
Ich predchádzajúci album Feels (2005) bol pre mnohých kritikov aj fanúšikov albumom roka, takže na ďalšie pesničky štvorice z amerického Baltimoru sa netrpezlivo čakalo. „Jahodový džem“ je pocta najlepším tradíciám hippies, nespútaným vidieckym karnevalom, energii dvadsiatnikov, ktorí hrajú na tradičné nástroje akoby naopak (rytmus hrajú gitary, bicie iba občas prifarbujú), majú slabosť pre domácku elektroniku a zvuk domáceho štúdia. Táto zvieracia banda by skvele zapadla do kultových Formanových Vlasov.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Murcof: Cosmos
Leaf / Wegart
Svet (či presnejšie vesmír) Mexičana Fernanda Coronu, ktorý svoje hudobné produkcie značkuje pseudonymom Murcof, tvoria minimalistické plochy. Žiadny hlas, len rozvážne nanášané vrstvy zádumčivých melódií a rôznych jemne praskajúcich zvukov s uhrančivou atmosférou. Všetko to plynie bez pravidelného rytmu bicích, ale s vnútorným pulzom. Na svojej tretej nahrávke Murcof siahol po nasamplovaných akustických nástrojoch a prvýkrát aj po organe. Ešte stále si neviete predstaviť, ako to znie? Uvidíte naživo – 16. novembra v Bratislave!
Taraf de Haidouks: Maškaradâ
Crammed Disc
Často sa stáva, že úspešné worldmusicové kapely nechtiac spadnú do pasce, ktorú si samy nastavili úspešnou štýlovou šablónou. Otázka, čo s tým, zjavne padla aj v prípade rumunskej úderky Taraf de Haidouks (poznáte z Pohody 2005). Riešenie našla kapela spolu s niekoľkými „musical advisors“. A vcelku šťastné – diela klasikov 20. storočia, ktorí dôverne prenikli do folklóru. Diela Bartóka a Chačaturjana tu znejú veľmi svojsky (nik nepozná noty), ale zapadnú medzi vlastné skladby i čarovný citát štandardu Autumn Leaves.
Midi Lidi: Čekání na robota
X production / Wegart
Máte radi retrozvuk starých synthpopových skupín? Trio Midi Lidi vám ho nadelí vrchovato a k tomu ešte čarovné slovné hračky v sloganovitých textoch typu „Jen sis tence vzdech / že existence zde / tak jak na zájezdě / polopenze je“. Celé to však je trochu inak, než tvrdia recenzenti povrchne nálepkujúci skupinu ako post–kraftwerk. Z počítačov, bicieho automatu a trojhlasu midiľudstva sa rinie pop poľudštený závanmi nostalgie aj irónie, ktorý je zabalený v súčasnom videovizuáli.