Prvý z famóznej formácie Crosby, Stills & Nash (a občas Young) vydal po dvoch desaťročiach opäť sólový album.
Na hudobnej scéne sa pohybuje už viac ako päť dekád, je mimoriadne činorodým umelcom, ale nová sólová nahrávka David Crosby: Croz (Blue Castle Records 2014) je iba štvrtou a nahral ju po viac ako dvadsaťročnej prestávke. Nemal totiž čas...
Legenda folkrockových zákrut, tak trocha bývalý egomaniak David Crosby (1941), sprvu pôsobil ako pesničkár - člen Lex Baker’s Balladeers - na scéne newyorskej Greenwich Village, kde mal kedysi svoju „základňu“ aj Bob Dylan.
Neskôr spoluzaložil kalifornskú legendu The Byrds. Tam sa výrazne začal presadzovať nielen ako spevák a hráč na dvanásťstrunovú gitaru, ale aj ako skladateľ kontroverzných kompozícií, čo neskôr viedlo k jeho dramatickému odchodu. To dalo šancu na vznik famózneho tria Crosby, Stills & Nash, občas rozšíreného o niekdajšieho Stillsovho spoluhráča z The Buffalo Springfield Neila Youga.
Jedenásť baladických piesní
Vzhľadom na ich spoločnú afinitu ku konzumácii kokaínu najprv uvažovali o názve Frozen Noses (Zamrznuté nosy), ale nakoniec sa rozhodli – možno pre lepšiu osobnú prezentáciu – pre používanie kombinácie priezvisk. Vzniklo nesmierne množstvo štúdiových aj koncertných nahrávok a David Crosby spojil svoj život aj tvorbu so spomínanými kolegami, najmä však s Grahamom Nashom z niekdajších The Hollies.
Ako čas plynul, objavili sa aj zdravotné a spoločenské komplikácie – Crosby sa opakovane preliečil z rôznych drogových závislostí, transplantovali mu pečeň, objavili cukrovku a je aj po srdcových operáciách. To všetko však, vďaka neutíchajúcemu entuziazmu jeho činnosť nezastavilo, iba pribrzdilo.
Na novej kolekcii jedenástich, prevažne pestrofarebne baladických piesní, nájdeme všetky Crosbyho typické prvky – nádherné prelínanie hlasov, vokálny „balet“, kĺzavé až špecificky kantilénové harmónie (Morning Falling), intenzívne elegický spev (If She Called), „odsekávanú a protiidúcu“ gitaru (Set That Baggage Down) aj umiernené – hoci tak trocha „doorsovsky“ znejúce klávesy aj syntezátory syna Jamesa Raymonda, ktoré často dominujú.
Čaro odvrátenej tváre
Už to síce nie sú epilepticky démonické psychedelické pesničky typu Almost Cut My Hair, ale pristúpili nové, o niečo pokojnejšie prvky. Príjemne hosťuje gitarista Mark Knopfler (What’s Broken) a Crosbyho záľuba v softdžezových prvkoch sa prejavuje pri ďalších skladbách - s melancholickou trúbkou Wyntona Marsalisa (Holding On To Nothing) a virtuóznym sopránsaxofónom Steve Tavaglioneho (Find A Heart).
Nahrávka ukazuje, že rozšafný folkrockový senior („kalifornský bača“ alebo „kozmický Budha“) je ešte relatívne svieži a v plnej sile. Muzika ho evidentne baví a užíva si priazeň poslucháčov.
Namiesto konzumácie drog a iných pôžitkov však radšej žije „odvrátenú stranu“ predchádzajúceho života - kvalitne večeria, chodí na dlhé prechádzky so synom, fotografuje, navštevuje výstavy, nakupuje aj číta „klasické“ knižky, nahráva obľúbené pesničky svojich kamarátov spolu s vlastnými novinkami.
A teší sa na každé nové ráno...
