Havran Čo tvoj mocný hlas zlomilo, čo volanie tvoje spustošilo, ktoré sa raz tiahlo ako rieka mocná, v ústrety moru sa rinúca? Pre jašterice a lastovičky nastalo leto, vyvstal úsvit nad vrabčím hniezdom. Priniesol opereným vtáčatám radosť, učinil vtáky na konároch spievať. No ja, stvorenie úbohé, hlasom krákavým spievam smutne škrípavým. Prosím, vtáku, prileť a odnes moju túžbu, utrápený čierny vtáku. Čo tvoj mocný hlas zlomilo ... Čo volanie tvoje spustošilo, ktoré sa raz tiahlo ako rieka mocná, v ústrety moru sa rinúca? Odnes moje žiale, najdrahší havrane, utrápený čierny vtáku. Zaleť s nimi na ďaleký vrch stromu, nechaj ich tam na vysokej vetvičke. No ja, stvorenie úbohé, spievam smutne... Spievala by som, keby som len mohla, keby som späť v známom domove bola, ako vtáky na jar zborovo, letných vtákov jazykom. Spievala by som, keby som len mohla, keby som späť v známom domove bola. Spievala, ako vánkom ohnuté rákosie, kvetom bola by som v celej svojej nádhere. No ja, stvorenie úbohé, spievam smutne...