Prešiel som prahom, zavrel som dvere,
začul som hudbu inú v čreve.
Niečo tam viselo a niečo stálo,
nebol večer a nebolo ráno.
Boli tam všetci, ktorých som poznal,
plejáda tvárí, karneval postáv.
Mladí tu sedeli a stáli starí,
nik na to nehrešil, všetci sa smiali.
Niektorí v kabátoch, niektorí nahí,
zdravím ich všetkých kývnutím hlavy.
Anjeli máčajú v inkuste perá
dátum som nevedel dnes ani včera.
Nebolo posledných, nebolo prvých,
každý bol dokola, každý bol uprostred.
Nebolo dole a nebolo hore,
nebolo zlé a nebolo dobré.
ref.
Nevadí, nevadí, nevadí, nevadí...
Keď tam, tu tiež to nevadí.
Anjeli máčajú v inkuste perá
a dátum nevieme dnes ani včera.
Nevadí, nevadí, nevadí, nevadí...
Keď tu, tu kor to nevadí.
To iba pri srdci trochu ťa pichlo,
že si tu nikam nič nikdy a nikto.
Nevadí...
Pozrel sa na ňu, skryla si prsia,
obaja vedeli, že stretnúť sa musia.
Počítam, že už spíš, keď toto píšem,
prečítaš, povieš mi, že je to klišé.
ref. |
Marián Geišberg:
