1. ^EmiNa okraji púšte, to s^Ctaré mesto ^Dstálo hneď ^Emiza Jordánom, na ^Dzemi sľúbe^Cnej ^Emidlhé roky dookola ^Aveľké hradby ^Hmalo ľudi^Aa sa obávali tej ^Hpúšte spálenej. Každým dňom sa blíži k tomu mestu národ malý a hoci nie je veľký počtom, na čele Boha má. V meste sa už trasú, veď vyzvedačom dali za úlohu zistiť, ako sa mesto dobiť dá. ®: Nech ^Emimúry ^Gsa už ^Csyp^Hú, nech ^Emimúry ^Gsa už ^Csyp^Hú! Nech sa ^Emimúry ^Gtohto ^Cmesta ^Hsypú nech sa ^Emimúry ^Gtohto ^Cmesta ^Hsypú e pred tvojou tvarou Pane. Nedobili Jericho ohňom ani mečom, sám Boh im pyšnú krásu bez boja do rúk dal. Keď s ručiacimi trúbami obchádzali mesto za malú chvíľu z hradieb bola iba hŕba skál. ®: A múry sa už sypú a múry sa už sypú. A múry našich sŕdc sa sypú a múry našich sŕdc sa sypú pred tvojou tvarou Pane. Tak ako vtedy, tak i dnes po púšti sveta kráča A vždy keď chce vstúpiť, my postavíme múr. Dnes v mojom srdci Bože búrať môžeš začať svojou mocou ovládni ma a mojím Pánom buď.