Nevieš ^Godkiaľ a kam a zrazu ^Dzostal si sám, opäť ^Cpočúvaš šedých tieňov ^Gná^Drek. Kričíš ^Gdo tmy príď, nevieš ^Dkto to má byť, zvoníš ^Cpri dverách, ale ^Gmárne. Vravíš ^Gskončiť to chcem, život je ^Dako zlý sen, žijem ^Csám uprostred milióna ^Gľu^Ddí. A ak Boh ^Gstvoril svet, prečo ^Dlásky v ňom niet, ak práve ^Cnebolí tak aspoň ^Gnudí. Keď ti láska zomrie, tak ^Dplač, v duši ^Cprší večný ^Gdážď a v ^Emiohni čítaš, že naveky už zostaneš ^Dsám. Nemáš ^Gchuť vstať a ísť, vedel ^Dsi, že raz to musí prísť a ^Cviem že aj keď prídeš ^Dk nám, zostávaš ^Gsám. Kdesi^G dávno raz, podobný ^Dpríbeh sa dial, jeden^C muž s krížom k hore krá^Gčal. Tiež bol slabý a sám, za ním^Dzástup ho hnal. Cestu^Cbolestí krvou zmá^Gčal. Nemal to ľahšie, to ^Dnie, celé ^Cniesol stvore^Gnie. ^EmiKvôli tebe vzal na ramená ^Dkríž. Kvôli ^Gtebe chcel ho niesť, bola to^Dláska a nie lesť. A ^Cpreto dnes tu netrpíš ^Dsám, je s tebou ^GPán. Ak nevieš odkiaľ a kam a zrazu ^Dzostal si sám, opäť ^Cpočúvaš šedých tieňov ^Gná^Drek. Kričíš ^Gdo tmy príď, nevieš ^Dkto to má byť, Ježiš ^Cpočuje a ^Gchápe.