Pokojný večer na vŕšky padal,
na sivé polia,
v poslednom lúči starootcovská
horela roľa.
Z cudziny tulák vkročil si na ňu
bázlivou nohou,
slnce jak koráb v ohnivých vodách
plá pod oblohou.
Horela, horela, horela ............v nás.
Keď chceš horieť,
nesmieš zhasnúť,
zapálenú
dušu vlastnú.
Keď chceš dýchať,
nesmieš dusiť,
cesty domov
hľadaj už si.
Keď chceš horieť,
nesmieš zhasnúť,
zapálenú
dušu vlastnú.
Keď chceš dýchať,
nesmieš dusiť,
cesty domov
hľadaj už si.
Horela, horela, horela ............v nás.
Pokojný večer spriaznený s vrchmi
poryvmi zeme,
po lúčoch slnka k podstatám svojim
vrátiť sa chceme.
A naše telá v odrazoch duší
sálajú nemo,
v chalúpkach svojich zmysel sa tvorí
opodstatnene.
Slavik
🌟
(5737 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.