Bol raz jeden krik, malý,
plný krásnych malín,
jedna bola iná ako ostané.
Trápila sa tým, že nemá chuť
a že nie je červená ako oni,
že chutí menej výrazne,
že chutí menej výrazne.
Sem-tam utiekla na skaly,
kde sa modlila,
nech je taká
ako väčšina lesa,
ako väčšina lesa. A práve tam...
Ref:
Boží Duch sa vložil
do jej myšlienok a snov,
Dával jej pocítiť,
že je pre ňho výnimočnou.
Boží Duch ju liečil,
veď zranené sny má
a to že je iná neznamená,
že je nepekná.
Ostatné sa jej smiali,
že nemá farbu
a príchuť malín ako ony,
že nemá vôňu čo preniká,
a prečo vyniká.
Možno to nevedeli,
že v duchu ticho jej závideli.
A tak ju nepriali a ona znovu utiekla,
na skaly utiekla. A práve tam...
/Ref/
Raz prišiel kŕdeľ vrán,
Čo boli čierny anjeli s pýchou,
Čo bolo zničili,
krík so všetkým čo bolo s ním ohňom červeným.
Modrá, tá prežila, keď sa na skalách modlila,
Diabol jej krík znetvoril a ona pochopila,
že je dobré, ako ju Boh stvoril.
/Ref/
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.