Chodí pružne, má krok tichý, celý týždeň modré džínsy nosí, džínsy nosí. Trochu z trucu, trochu z pýchy po námestí v lete chodí bosý, chodí bosý. Hovoria mu, že je chuligán, možno, že sa iba cíti sám. Všetky svoje sny už minul, priateľku má stále inú, v očiach čosi ako hlavolam. Chodieva na diskotéky do klubu, kde hudba len tak letí, len tak letí. Užíva ju ako lieky, v tmavej sále jeho úsmev svieti, úsmev svieti. Hovoria mu, že je chuligán, možno, že sa iba cíti sám. No patrí k nám, je krásne mladý, nech s nami tiež za dúhou hľadí, láska nech mu radí, dievča, ktoré jeho choré srdce ladí. Kým je krásne mladý, nech všetko zlé bez bázne zradí, snáď má ešte trému, no dnes už nik nepovie mu chuligán. Chodieva na diskotéky do klubu, kde hudba letí, je tam plno mladých ako on. Netreba mu žiadne lieky, v tanci jeho úsmev svieti, zas je pevný ako starý strom. Vraveli mu, že je chuligán, dnes sa tomu smeje aj on sám. Veď patrí k nám, je krásne mladý, nech s nami tiež za dúhou hľadí, láska nech mu radí, dievča, ktoré jeho choré srdce ladí. Kým je krásne mladý, nech všetko zlé bez bázne zradí, snáď má ešte trému, no dnes už nik nepovie mu chuligán. Kým je krásne mladý, nech všetko zlé bez bázne zradí, snáď má ešte trému, no dnes už nik nepovie mu chuligán.