Od rána dievča díva sa pri obloku, od rána spieva si. O diaľkach sní a že má v srdci lásku, nerada súhlasí. Súmrak tiene rozsieva, spúšťajú sa jak čierne páperie, jej okná svietia, dievča stále bdie. Nočná tma žiari hviezdami striebri trocha, jagavé hviezdy má. Vidím tú tvár a zdá sa mi, že aj ona v očiach tie hviezdy má. Stojí tá kráska v obloku a do noci zahvízdne z tône vták, jej sa však zdá, že v diaľke hvízda vlak. Polnočný rýchlik dnes mešká, ktovie, či príde s ním aj pošta dnešná, polnočný vlak práve prišiel, prišiel po priamkach koľajníc, zapálil žiaru dievčích líc. Keď príde ráno, hneď zasa vybehne von, pri bráne postojí. Poštára tíško pýta sa, či s tým vlakom chodí voz poštový. Poštár má úsmev, na tvári hviezdy prachu, podá jej biely list, v obálke správu kam za láskou ísť. Polnočný rýchlik dnes mešká, ktovie, či príde s ním aj pošta dnešná, polnočný vlak práve prišiel, prišiel po priamkach koľajníc, zapálil žiaru dievčích líc.