Na konci bieleho domu
býval Ján,
chcel nosiť kvety, nemal komu,
mládenec Ján.
Smútok je večer ostrý ako nôž
a bol s ním Ján,
cez okno vošli pravda a lož,
mohol si vybrať Ján.
Mohol si vybrať pravdu a lož
slabý Ján,
mohol si vybrať pravdu a lož
váhavý Ján.
Mladú, krásnu a vábivú
lož videl Ján,
starú, všednú a plesnivú
pravdu spoznal Ján.
Večer je tupý ako nôž,
stratený je Ján,
odišli navždy pravda a lož,
zostal len smútok a Ján.
Človek je navždy sám,
keď spozná pravdu a lož,
človek je navždy sám,
tak ako Ján.
Smiech je praskot suchých konárov,
to vie i Ján,
smiech je praskot suchých konárov,
mŕtvy je Ján.
Slavik
🌟
(5750 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.