Cez plece sa obzerám, našťastie už nie som tam, kde sa cesty strácajú, predo mnou sa zbiehajú. Nevieš stáť a skúšaš ísť, nevidíš a píšeš list, utekáš sám pred sebou, chceš sa vrátiť, vrátiť skôr. Cesta ďaleká, ty ma nečakáš, idem za tebou, keď možno nečakáš. Idem za tebou, znova nevinná, takú si ma sám vždy chcel. Staré knihy hovoria, že všetci sa raz vrátime tam, odkiaľ sa prichádza, tam, kde stohy dobrých dní. Nevieš stáť a skúšaš ísť, Nevidíš a píšeš list, utekáš sám pred sebou, chceš sa vrátiť, vrátiť skôr. Cesta ďaleká, ty ma nečakáš, idem za tebou, ty možno nečakáš. Idem za tebou, znova nevinná, takú si ma sám vždy chcel. Cesta ďaleká, ty ma nečakáš, idem za tebou, ty možno nečakáš. Idem za tebou, znova nevinná, takú si ma chcel. Cesta ďaleká, ty ma nečakáš, idem za tebou, ty možno nečakáš. Idem za tebou, znova nevinná, takú si ma sám vždy chcel.