Páli ma dážď, kráčame tmou, vietor sa zdvihol a oceán spí. Dni sú krátke, noci tiež, dlhé ako tiene námesačných sŕdc. Si so mnou prvý, si posledný, priniesol ťa príliv letných dní. Vzývame mesiac, chceme sa báť, cítime ticho polnočných strát. Kým si tu so mnou, kým si tu so mnou, kde tvoja láska končí si nepamätám. Hmm, pamätám záhadný smiech, lásku, čo bolí a nekonečné slová. Slová o tom, čo už viem, počítať aj so zlým koncom leta mám. Že všetko nežné, tak ako dym, vezme niekam smútok jesenných dní. Vzývame mesiac, chceme sa báť, cítime ticho polnočných strát. Kým si tu so mnou, kým si tu so mnou, kde tvoja láska končí si nepamätám. Á, á, á ... Vzývame mesiac, chceme sa báť, cítime ticho polnočných strát. Kým si tu so mnou, kým si tu so mnou, kde tvoja láska končí si nepamätám. Vzývame mesiac, chceme sa báť, cítime ticho polnočných strát. Kým si tu so mnou, kým si tu so mnou, kde tvoja láska končí si nepamätám.